Meditácia na 25.05.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
6. veľkonočná nedeľa | Jn 14,23-29
Kristov pokoj. Pokoj od Krista je dar
Počuli ste už o skrytej kamere? Zaiste. Kamery nás čím ďalej, tým viac sledujú na pracoviskách, bankách, obchodných domoch... Ich úlohou je pomôcť, poslúžiť, zabrániť nečestnosti a podobne. Svedomie je takou skrytou kamerou - a nás upozorňuje a varuje pred hriechom. Mať pokoj vo svedomí. Akým veľkým darom je pokoj. Hovorí sa, že po slove mama, je toto slovo: Pokoj - Pax, Peace, Paix, Fride, Mir, Pokój..., najzrozumiteľnejšie. A predsa aj tomuto slovu ľudia dávajú rôzny obsah.
Pán Ježiš hovorí apoštolom: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva" (Jn 14,27). Slová Pána Ježiša o pokoji, môžeme pochopiť len vtedy, keď si pripomenieme, že hebrejské slovo "šalom" neznamená pokoj, ako stav bez hluku, vraždenia, napätia, pobyt v prírode či za muramy kláštora, ale že je to „súhrn všetkých Božích darov". Je to Boží dar a nie niečo, čo by vychádzalo len z možností tohoto sveta. Tieto dary dáva Ježiš tým, ktorí sa celý a celkom odovzdávajú jemu, ako svojmu Pánovi a Bohu. Poukazuje na zachovávanie evanjeliovej hodnoty pravdy a spravodlivosti, kde je potrebné stáť na strane slušnosti a úcty. Ježiš nehovorí o hľadaní pokoja za každú cenu. O pokoji sa nedá hovoriť tam, kde víťazí ignorancia, kde sa dáva prednosť zlatu a peniazom, kde sa nevidí hlad, kde teror zatvára ústa, kde sa nemôže hovoriť pravda, kde sa nanucuje štýl života, kde sloboda je falošnou firmou. Kristov pokoj je položený na rovnováhe vnútra, ktorá kladie dôraz na víťazstvo nad sebou samým. Vnútorný pokoj človeka, pokoj srdca, oživuje viera, ktorá čerpá zo slov Krista. Učenie Krista si človek nielen osvojuje vo svojom vnútri, ale jeho skutky a slová musia byť rovnako v zhode s učením Krista. Ježišove slová o pokoji odzneli vo večeradle v takzvanej rozlúčkovej reči. Ježiš vie, že prišla jeho hodina. Plnia sa slová proroka Izaiáša: „Jeho vláda bude veľká a pokoj bude bez konca" (Iz 9,6). A tieto prorokove slová padajú do duše človeka ako balzam, pretože pokoj je dar pre duše. Pravý pokoj, pokoj ktorý dáva Kristus začína sa v hĺbke dobrého srdca. A napokon dáva im prísľub pokoja. Vieme, že s týmito darmi apoštoli sa rozišli do sveta.
Dnes sa od nás čaká, že prijmeme tieto dary. Nečakajme niečo iné, čo nám Ježiš neprisľúbil. Nečakajme, že sa zmení svet podľa našich predstáv. Viac si všimnime, čo nám Ježiš vlastne týmito darmi daroval. Dal nám svoje slovo, ktoré môže oslobodiť od nepokoja v srdci - duši, ktoré môže prehĺbiť v nás láskou, posilniť vo vernosti, a priviesť na správnu cestu za Ježišom. Pretože v Ježišovom slove nie je iba ľudské slovo, ale je to Božie slovo v ľudskej podobe a vtedy je to slovo mocné, ktoré prináša, čo sa skrýva za slovom láska. Od každého kresťana sa očakáva, že žije v spojení s Kristom a stáva sa nástrojom pokoja. Príklad kresťana stáva sa osvietením na ceste pre iných, čo túžia po pokoji.
Blahoslavený Ozánam - veľký charitatívny činný človek, spomína, ako prišiel do Paríža a jeho viera bola v ťažkej kríze. S dušou stýranou pochybnosťami vstúpil do kostola a vidí v kúte modliť sa na kolenách akéhosi muža. Keď prišiel bližšie, videl, že je to slávny fyzik Ampér. Neskoršie Ozánam rozpráva, že Ampérová modlitba vykonala v jeho živote viac, ako všetky knihy a kázne. Ježiš nám nielen prisľúbil dar pokoja, ale skrze sviatosti nám skutočne dáva, čo prisľúbil. Výzvu k pokoju sme prijali pri sviatosti krstu. Otvorila sa nám cesta k pokoju, cesta k Božím darom.
Francúzsky románopisec Julius Green konvertoval ku katolicizmu. V jednom románe (Chaque ĺ homme a sanvit) rozpráva, že každý človek má aj svoju moc i svoje stienné stránky. Ingrám sa zmieta medzi požiadavkou veriaceho svedomia a bezuzdnými pohlavnými túžbami. Zatiaľ čo ho okolie považuje za slušného človeka, Ingrám si je vedomý, že je ponorený do bahna hriechov. Keď ide do bordelu, odloží si ruženec, aby Ukrižovaný nebol prítomný. Občas má túžbu zahodiť vieru, lebo mu prekáža, aby sa vyžíval v plnej miere. Cíti, že jeho konaním sa viera otupuje. Niekedy si myslí, že človek pozostáva z dvoch osobností. Jeho situácia sa zostruje, keď pozná ženu, jeho príbuzného Jamesa Knighta a zamiluje sa do nej. James vie o ich pomere, ale dôveruje svojej žene. Raz medzi týmito dvoma mužmi sa odohral rozhovor: „Nechcem vám rozprávať o náboženstve", hovorí James Ingrámovi, „ale chcem vám prečítať štyri verše z Biblie." Potom čítal menoslov apoštolov a nakoniec miesto Judáša dáva svoje meno. Ingrám je tým zmätený a pýta sa na príčinu, prečo miesto Judáša dáva svoje meno. James mu odpovedá: „Pamätaj si, že miesto Judášovho mena môžeme dať meno každého z nás. Ježiš miluje Judáša. Zrada na Ježišovi bola veľkým, ale odpustiteľným hriechom. Judášov omyl spočíva v tom, že tomu neveril. Preto sa obesil. Keby bol Judáš šiel pod kríž, myslíš, že Ježiš by bol zúril na neho? Pohľad na Ježiša, bol by pohľadom lásky. Judáš keby bol býval prosil o odpustenie, Ježiš by mu odpustil."
Pokoj je súhrn všetkých Božích darov. Ježiš chce nás obohatiť svojim pokojom. Odprosme za svoje myšlienky, slová a skutky, v ktorých nebolo z našej strany pokoja. Poprosme o pokoj Boha i svoje okolie. Zmierme sa a odpustime bratom a sestrám. Zanechajme hnev a všetok nepokoj srdca. Neodíďme dnes z chrámu, kým neprijmeme pokoj Kristov. Je na mieste, že sa teraz zriekame akéhokoľvek hriechu. To žiada a od nás očakáva Ježiš.
Skrytá kamera v našom svedomí pracuje. Je správne, že v náš prospech. Pokoj a bratská láska nech je medzi nami. Amen.