Meditácia na 29.05.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Nanebovstúpenie Pána | Mt 28,16-20
Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta."
Naša úloha spočíva v učení, v zachovávaní všetkého, čo nám Pán prikázal; naša misia spočíva v láske k Bohu, byť stále v Božej prítomnosti.
Kto vás dnes priviedol do kostola? Kto vás tam poslal? Kým ste boli prinútení? Deti mohli hrať počítačové hry, vy ste nechali hrnce na varičoch a opustili ste ich. Veď to, čo sa tu deje, deje sa každý deň to isté, či nie? A preto, kto spôsobil, že ste sem prišli? Je tu vari v tomto chráme niečo vzácne, čo ste uprednostnili pred inými činnosťami? Je tu niečo lepšie? Alebo zobrali ste to ako svoju povinnosť? Veď je toľko filmov, záujmov, iné využívanie času, prečo práve tráviť svoj čas tu? Tieto minúty sa už nikdy nevrátia, už sa nikdy nezmení časť života, ktorú sme tu prežili! Nikdy! Niekoľko minút svojho života sme obetovali Bohu. Táto chvíľa zostane navždy zapísaná v našom živote, nedá sa zmeniť!
„Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda..." (Mt 28,16–20). Ježiš posiela svojich učeníkov, aby mu boli svedkami a žili jeho život. Deje sa to každý deň po svätej omši, keď kňaz hovorí: „Iďte v mene Božom." Ježišov odchod zo zeme spojil kríž a korunu. Nanebovstúpenie sa odohralo na Olivovej hore, na jej úpätí leží Betánia. Keď cez ňu prechádzali, prechádzali aj Getsemanskou záhradou, aj cez miesto, kde plakal nad Jeruzalemom. Jeho srdce nebolo naplnené trpkosťou z kríža, lebo nanebovstúpenie bolo ovocím ukrižovania. Ako povedal, bolo vhodné aby trpel, a tak vošiel do slávy. Ukazuje nám príklad, ako my dosiahneme nebo - cez utrpenie, kríž a cez lásku. Posiela ľudí, posiela nás. Ježiš odchádza k svojmu Otcovi a nás posiela medzi ľudí. Naša úloha spočíva v učení, v zachovávaní všetkého, čo nám Pán prikázal; naša misia spočíva v láske k Bohu. Na tomto svete sme preto, lebo to spôsobila Božia láska. Od lásky sa všetko v našom živote vyvíja. Veď apoštoli, keď Ježiš vystupoval do neba, uprene hľadeli k nebu. Ten, koho milovali, odchádza od nich. Ale Boh ich povzbudzuje prostredníctvom anjelov: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba?
Tento Ježiš... príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať" (Sk 1,9-11). Keď vystupoval do neba, tak ich požehnal. Majú čakať na príchod Ducha Svätého. Oni, naplnení radosťou, to naozaj tak urobili. Hoci, aj keď zostali v meste, nezostali čakať len tak pasívne. Ale Písmo hovorí: „ ...s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme a velebili Boha" (Lk 24,52b-53). Ducha Svätého očakávali v radosti a na modlitbách. Nevedeli, kedy príde, ale napriek tomu zostali v chráme, chválili Boha a čakali, povzbudení Ježišovým prísľubom.
Odchádza Ježiš, ktorý nám ide pripraviť miesto vo svojom kráľovstve a prichádza moc z výsosti. Ježiš neodišiel úplne, iba fyzicky, pretože v každej osobe Najsvätejšej Trojice je celý Boh. Veď potom by neplatili Pánove slová, že bude s nami po všetky dni až do skončenia sveta. On je s nami práve prostredníctvom Ducha Svätého. Ježišove nanebovstúpenie ukončuje jeho fyzické pôsobenie na zemi a začína konanie apoštolov, naše svedectvo. Ježiš je Kráľ neba, sám to povedal Pilátovi (porov. Lk 23,2–3). Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi, nebo neoznačuje miesto, akýsi priestor, ale vznešenosť Boha a jeho prítomnosť v srdci spravodlivých (KKC 2802). Ježiš je však iným Kráľom, ako svetský kráľ (porov. Jn 18,36). Jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta, jeho kráľovstvo je kráľovstvo lásky a pokoja. On je Kráľ, ktorý myslí viac na dobro svojich stvorení, na ich šťastie. „Tí, čo zomierajú v Božej milosti a v priateľstve s Bohom, a sú dokonale očistení, žijú naveky s Kristom. Sú navždy podobní Bohu," (KKC 1023), lebo ho vidia z tváre do tváre. On, Kráľ, prišiel, zostúpil k svojmu stvoreniu a stal sa ich sluhom. Ježiš sa stal našim sluhom (porov. Flp 2, 7), aby nám ukázal príklad pokorného a oddaného nasledovania Boha.
Keď je chlapec alebo dievča zaľúbené, dokáže sa uprene dívať na svojho partnera. Keď sa učeníci uprene dívali k nebu, vyjadrovali tým svoju lásku k Ježišovi. Ježiš vystúpil fyzicky do neba, ale tým zostúpil duchovne do srdca človeka. Pán môže prebývať v srdci stále, záleží od otvorenosti a čistoty nášho srdca. Tým, že vystúpil do neba, chce v nás vzbudiť túžbu po nebi. Ježišovo nanebovstúpenie nás nechce fyzicky vytrhnúť z tohto sveta, ale chce, aby naše srdce bolo stále v Božej prítomnosti, aby bolo v nebi. Keď sa Ježiš modlil, hovoril: „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým" (Jn 17,15). Kristus nás posiela do rodín, do rôznych zamestnaní, spoločenstiev... Fyzicky byť medzi ľuďmi, ale srdcom byť vystúpený do neba, do Božej slávy. Byť v Pánovej prítomnosti sa dá dokázať tak, že naša myseľ je stále upretá na Boha, že si vzbudíme úmysel všetko robiť z lásky k Bohu. Je niekedy ťažké toto robiť, ale denná modlitba nás do toho začne pomaly vovádzať. Vždy, keď si spomenieme na Boha, vtedy si môžeme vzbudiť lásku k Bohu, aby sme aj my na konci svojho života mohli úprimne povedať: „Je dokonané" (Jn 19,30). Ježiš nám vydobyl večný život, ktorý prežijeme v spoločenstve s Bohom, kontemplujeme, nazeráme stále na jeho tvár a sme šťastní. A nám stačí len túžba po Bohu, po nebi a snaha o čistý život.
Svätý Ján Mária Vianney hovorí: „Mohli by sme byť svätí a dokonca robiť aj zázraky, ale ak nám chýba láska, neprídeme do neba." Boh nám ukázal svoju lásku a teraz je rad na nás, ukázať našu lásku k nemu. Nech je nám príkladom Abrahám, ktorý s láskou poslúchol Boha a chcel obetovať svojho jediného syna. A mnoho iných... Takéto hrdinstvo je možné iba z lásky k Bohu. „Pretože Boh je kráľom celej zeme, spievajte mu chválospev. Boh kraľuje nad národmi, Boh sedí na svojom svätom tróne" (Ž 47,8-9).
A tak prečo sme sem prišli, kto nás pritiahol sem do chrámu? Je to tento Boh, jeho láska. Kráľ celej zeme i neba, ktorý sa nám aj dnes daruje pod spôsobmi chleba a vína. On dnes vystúpil do neba a chce vziať i nás, preto použil možno nášho priateľa, mamu alebo otca, babku, alebo sme prišli preto, lebo naozaj túžime po nebi, do ktorého prídu iba svätí.
Pane Ježišu, ty si ten, ktorému je daná všetka moc na nebi i na zemi, Kráľ Izraela, ďakujem, že si nám dnes daroval život s tebou i s tvojím Otcom v nebi. Ďakujem, že sme sa dnes stali vlastníkmi raja. Dnes sme sa s tebou mysticky, a zároveň reálne vzniesli do nebeských výšin. Skrze teba sme získali neobyčajnú milosť, než akú sme stratili. Prosím, urob nás svätými, aby sme vždy všetko robili s láskou, aby sme všetko zachovávali, čo si nám prikázal. Učiteľ, nauč nás byť stále v tvojej prítomnosti, byť svedkom. Pane, vyzbroj nás mocou z výsosti, chcem dosiahnuť nebo, pomôž mi. Duch Svätý, čakám ťa, príď! Amen.