Meditácia na 02.06.2014
Meditácia Ľubomíra Stančeka
Pondelok po 7. veľkonočnej nedeli | Prvá pravda: Boh je len jeden
Vernosť opravdivému a jedinému Bohu.
Počas posledného veľkonočného týždňa, si rozoberieme každý deň jednu zo šiestich právd nášho náboženstva - ako ozvenu najväčšieho sviatku roka. Niektorí ľudia obľubujú drobné predmety pre šťastie, amulety alebo talizmany, od ktorých očakávajú pomoc v živote. Potom máme ľudí, ktorých životným cieľom sú rôzne veci, ako je v dnešnej dobe televízia, auto, jedlo a to sa postupne stáva pre nich bohom. Priznajme si však, drahí bratia a sestry, že sa to niekedy stáva aj v našom živote. No dnešné evanjelium nám pripomína: „Počuj, Izrael, Pán náš Boh, je jediný Pán" (Mk 12,29).
Ježiš v dnešnom evanjeliu nepovedal nič nové. Už v knihe Deuteronómium nachádzame, že Boh na hore Sinaj dáva Mojžišovi desatoro a zaväzuje izraelský národ, aby ich dodržiaval. Je to prvé a najväčšie prikázanie, ktoré dáva Boh ľuďom. Pán je Boh a máme ho milovať z celého srdca. V spomínanej knihe sa ďalej píše, že máme kráčať po tejto ceste prikázaní, aby sme mohli žiť a aby sa nám dobre vodilo (porov. Dt 5,33). A Boh sa zmilúva nad tými, čo ho milujú a zachovávajú jeho prikázania. Požehnáva toho, kto ho opravdivo miluje. Ježiš v dnešnom evanjeliu to potvrdzuje, keď odpovedá zákonníkovi: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva" (Mk 12,34). No na druhej strane sa už v knihe Levitikus píše toto: „A osobu, ktorá sa obráti na vyvolávačov duchov a na veštcov a bude s nimi modlárčiť, proti takej osobe obrátim svoju tvár a vyhubím ju z nej" (Lv 20,6). Keď vyvolený národ prišiel do zasnúbenej zeme, našiel tam pohanské národy, ktoré vyznávali polyteizmus, okultizmus, veštenie, vyvolávanie duchov, čarodejníctvo a iné formy mágie. Mojžiš zakazoval tieto praktiky aj pod hrozbou smrti. Spomeňme si, čo urobil Mojžiš s ľuďmi, ktorí sa klaňali zlatému teľaťu. To všetko sa protivilo Bohu, pretože to urážalo jeho svätosť.
V Katechizme Katolíckej Cirkvi alebo na hodinách náboženstva sme sa učili, že jedine Bohu sa máme klaňať. Klaňanie sa Bohu alebo ináč povedané adorácia je hlavnou čnosťou nábožnosti. Ďalšími čnosťami sú modlitba, obeta, prisľúbenia a sľuby. V opozícii týchto čností stoja hriechy proti čnosti náboženstva. Sú nimi povera, modloslužba, veštenie, čarovanie, mágia, špiritizmus, ateizmus a neúcta voči Bohu, ako je napríklad pokúšanie Boha, svätokrádež, svätokupectvo. Tieto hriechy zámerne spomínam, pretože sa či už priamo alebo nepriamo dotýkajú aj nás. Aj v našom osobnom živote sa častokrát stáva, že máme obdobia veľmi dobré a inokedy zas také, kedy nič nevychádza a stíha nás jedno nešťastie za druhým. Vtedy akoby Boh neexistoval, my ho hľadáme a On sa ukrýva. Sme zúfalí, a tak hľadáme pomoc. Najprv možno u kňaza, potom u blízkych a priateľov, a keď ani to nepomáha, chytáme sa aj tej poslednej slamky. Ideme za liečiteľmi, vykladačmi kariet, pýtame sa vyvolávačov duchov alebo navštívime okultistov, v domnienke, že oni nám pomôžu. Sú to ťažké životné chvíle. Inokedy to možno urobíme zo zvedavosti, len tak. A tak sa dostávame do moci temna a často to ani netušíme. Diabol je otec lži, plný nenávisti. Snaží sa nás oklamať, podviesť a tak nás pripraviť o milosti i v konečnom dôsledku o Božie kráľovstvo (porov. Mk 13,12). Keď navštívime takýchto ľudí z dôvodu choroby, častokrát sa stáva, že sa ľuďom uľaví a cítia sa byť uzdravení. No po určitom čase začnú mať silné depresie, až zúfalstvo, ďalej psychické problémy a niekedy to vedie až k nutkaniu spáchať samovraždu. O to horšie je, keď to robíme zo zvedavosti, chceme vedieť budúcnosť alebo máme iné „čestné úmysly". Tu sú najviac ohrození mladí ľudia a zisťujeme, že to aj vtedy diabol pôsobí. Je to, ako keď sa priblížime k zúrivému psovi, ktorý je priviazaný. Darmo, že máme ten najlepší úmysel, keď prekročíme hranicu jeho teritória, pohryzie nás.
„Dvanásťročný chlapec je veľmi ťažko chorý. Trpí ťažkou kožnou a dýchacou chorobou. Lekári mu nevedia pomôcť, a tak jeho rodičia - na odporučenie známych navštívia mága, ktorý na chlapcovi vykoná okultný magický rituál. Po niekoľkých dňoch sa chlapec cíti veľmi dobre. Nemá žiadne zdravotné problémy. Lenže o niekoľko týždňov dochádza k nezvyčajnému javu. Chlapec začne demolovať zariadenie bytu, a keď sa to opakuje a trest rodičov nepomáha, rodičia idú opäť k lekárom, ktorých nálezy sú negatívne. Matka dieťaťa sa po rôznych pokusoch obráti na katolíckeho kňaza. Ten požiada matku, aby ho privolala, keď sa agresivita dieťaťa opäť vráti. Po niekoľkých dňoch je kňaz privolaný, lebo dieťa opätovne zdemoluje byt. Kňaz nachádza dieťa v pokoji. Napriek tomu si ho zoberie do vedľajšej izby a začne sa nad ním modliť. Po chvíľke modlitby dochádza k obrovskej zúrivosti chlapca, ktorý tentoraz napadne kňaza. Vulgárne nadáva kňazovi, kope ho, škrabe a má takú silu, že naňho kňaz nestačí. Chlapec kričí a žiada pri modlitbe kňaza "neznámu osobu", o pomoc slovami: "...neodchádzaj odo mňa, ...zostaň, ...ja ťa chcem, ...nech ťa nechá." Po hodine modlitieb dochádza k ukľudneniu chlapca a silnému vyčerpaniu kňaza i chlapca.
Až tak ďaleko vie zájsť človek. Boh sa zjavuje človekovi, aby mu pomohol (porov. Dt 18,9-15). On nás nesmierne miluje a chce byť stále s nami. Úplne sa nám zjavil v osobe Ježiša Krista a tým nám dal všetko. Čo nám mohol dať viac? Dal sa nám celý. Je na nás, či mu dáme celé svoje srdce, či mu budeme celkom patriť, alebo sa budeme zháňať za niečím iným. Boh nám dal vzácny dar - a ním je sloboda. Je na nás, ako ju využijeme. Poznáme Boha a jeho lásku k nám. Nasledujme ho vo vernosti, kráčajme s ním cestou života, aby nás požehnával vo všetkom, čo budeme robiť a konať. Nech je na nás vidno, že sme Kristovi, aby sme tak svedčili svojou vernosťou k nemu.
Opravdivé šťastie je len v Bohu. Pouvažujme počas týchto dní nad skutočnosťou, či môj život skutočne patrí len Bohu, alebo mám svojich "bohov", ktorých sa len ťažko vzdávam. Amen.