Meditácia na 05.06.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok po 7. veľkonočnej nedeli | Štvrtá pravda: Boh je spravodlivý sudca
Viem prijať spravodlivosť z Božích rúk už tu na zemi alebo čakám na večnosť?
Počas posledného veľkonočného týždňa si rozoberieme každý deň jednu zo šiestich právd nášho náboženstva. Ako ozvenu najväčšieho sviatku roka.
Predstavme si, dôjde za nami človek, ktorý sa v úvodzovkách „nehnevá" na brata a povie:, ,Čo som mu spravil, že sa ku mne neozve?" A ešte dodá: ,,Veď keď sa on ozve prvý, ja som starší, tak sa ozvem." Takto si predstavuje spravodlivosť. O akú spravodlivosť ide z jeho strany? Zamyslime sa nad spravodlivým súdom, aby sme dokázali pochopiť štvrtú hlavnú pravdu: Boh je spravodlivý sudca, dobrých odmieňa a zlých trestá.
Sväté Písmo nám o tejto pravde hovorí v skutkoch apoštolov, kde čítame: „Ale Boh prehliadol časy nevedomosti a teraz zvestuje ľuďom, aby všetci a všade robili pokánie, lebo určil deň, keď bude spravodlivého súdiť zeme kruh skrze muža, ktorého na to ustanovil a všetkým osvedčil tým, že ho vzkriesil z mŕtvych" (Sk 17,30-31).
Povedzme si niečo o spravodlivosti, ako nás to učí Katechizmus Katolíckej Cirkvi a zamyslime sa nad tým, aká má byť spravodlivosť voči Bohu a voči nášmu blížnemu. Spravodlivosť je morálna čnosť, ktorá spočíva v stálej a pevnej vôli dať Bohu a blížnemu to, čo mu patrí. Spravodlivosť voči Bohu sa volá „čnosť nábožnosti" (virtus religionis). Spravodlivosť voči ľuďom robí človeka schopným, aby rešpektoval práva každého a vnášal do ľudských vzťahov súlad, ktorý podporuje primeraný postoj (aequitas) voči ľuďom a voči spoločnému dobru. Spravodlivý človek, o ktorom sa často zmieňuje Sväté Písmo sa vyznačuje stálou priamosťou svojho myslenia a správnosťou svojho správania voči blížnemu. „Ani chudobnému nenadŕžaj, ani zámožnému nechytaj stranu! Keď sa budeme snažiť o túto spravodlivosť, budeme sa blížiť k svojmu cieľu a na konci čias, kedy Božie kráľovstvo dosahuje svoju plnosť, po všeobecnom súde budeme ako spravodliví naveky kraľovať s Kristom, oslávení na tele i na duši. Vtedy Cirkev „bude zavŕšená... v nebeskej sláve, keď... spolu s ľudským pokolením bude dokonale obnovený v Kristovi aj celý svet, ktorý je úzko spätý s človekom a skrze neho dosahuje svoj cieľ."
„Ani chudobnému nenadŕžaj, ani zámožnému nechytaj stranu!" A teraz kde je spravodlivosť, keď nemáme v sebe správne vštepenú vieru? Máme predsudky voči ľuďom, hľadáme svoju pravdu, ktorá často naráža na odpor, čo je logické. Ako sa otvoriť spravodlivosti? V prvom rade musíme vyjsť zo seba, a to tak, že si seba začneme vážiť, prijmeme seba ako Boží dar, ktorý má tu na svete svoje poslanie. Nebudeme jeden druhého zosmiešňovať, ponižovať, potupovať, znevažovať a degradovať ľudskú dôstojnosť našich blížnych. Nás ako kresťanov, častokrát prevyšujú nekresťania vo svojom prístupe k blížnemu. Prečo? Lebo si uvedomujú, že sú závislí jeden od druhého a jeden bez druhého na tomto svete nemá šancu. Pričom, my - kresťania si mylne vysvetľujeme náš vzťah k Bohu, a z toho je odvodený aj náš vzťah voči našim blížnym. Tento vzťah k Bohu musí posúdiť každý jeden z nás. Na to, aby sme boli schopní tento vzťah správne posúdiť, snažme sa ho konfrontovať so životom Ježiša Krista. Až vtedy budeme schopní správneho vzťahu voči Bohu a ľuďom, ináč náš život bude prázdny a ten sa protiví aj Bohu aj ľuďom.
Zamyslime sa nad bájkou o medvedej rodinke, ktorá si začala vysvetľovať spravodlivosť po svojom. Žil raz jeden medveď s medvedicou a mladými medvedíkmi. Bola to ozaj skromná rodinka a veľmi obľúbená vo svojom zvieracom spoločenstve. Malé medvieďatka sa hrávali s ostatnými zvieratkami a boli šťastné. No raz nastal zlom v ich živote preto, lebo začali riadiť svoj život podľa verejnej mienky zvieracieho spoločenstva. Veľmi im záležalo na verejnej mienke a začali podľa toho aj svoj život riadiť. Malé medvieďatká sa dostali do zlej partie, ktorá naoko vyzerala dokonale, ale vo vnútri bola plná závisti, zloby, ohovárania, intríg a manipulovania, tak sa malí medvedíkovia naučili žiť svoj pokrytecký život. A rástlo to až do takých výšin, že začali byť pokryteckí aj k sebe. Začali súperiť medzi sebou, až sa znenávideli. Rodičia to súperenie videli, ale nechali to tak, lebo mali z toho prospech. Každé z malých medveďov sa im chcelo zapáčiť, tak im vždy niečo donieslo. Boli spokojní. A raz, po dobrom obede si povedali: "Ako je nám len dobre, máme plné brušká a malých medvedíkov (grizzlíkov), ktorí sa starajú o nás." A povedali si, že: "Dobre sme ich vychovali." Po nejakom čase sa z malých grizzlíkov stali grizzly - medvede. Tu už rodičia zbadali chybu vo výchove medvedíkov. Grizzly - medvede všetko mali, len jedno nedokázali - byť spravodliví. Neboli k tomu vychovaní a ani sami sa nechceli k tomu vychovať. Túžili po spravodlivosti, ale nevedeli, ako ju získať. Veľmi sa chceli zblížiť a byť znova malí medvedíkovia, ale to už nešlo. Vo svojom živote nepoznali spravodlivosť a nedokázali byť aj k iným spravodliví.
Nie sú tejto medvedej rodine podobné aj mnohé naše rodiny? Vždy sa snažíme vysvetliť spravodlivosť podľa našej dispozície, čiže, či je nám niekto sympatický, nesympatický, či nám preukázal lásku alebo nie, či nás urazil atď. Snažme sa toto všetko prekonať a hľadieť vo vzťahu k blížnemu na svoju večnosť. Majme na zreteli, že tieto žabo-myšie vojny sú nič oproti večnosti. Z toho nebudeme súdení, ale zo vzťahu k Bohu a blížnemu.
Verím tomu, že nikto z nás nechce byť ako tieto medvede, ani ja, ani vy, aj keď máme k tomu sklon. Snažme sa byť malými medvedíkmi a pretvárajme svoj život vo svetle spravodlivosti. Toto svetlo spravodlivosti je Božia bázeň, nie strach a zbabelosť. Keď budeme mať vždy Pána Boha na pamäti, neodchýlime sa od spravodlivosti ani k nemu, ani k svojim blížnym. Konfrontujme svoj život so životom Ježiša Krista, posväcujme sa jeho Duchom. Aby sme mohli povedať: „Snažím sa byť spravodlivý." My vieme, že jedna z Božích právd je: Boh je spravodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá. Majme to vždy na pamäti, keď budeme prijímať trest alebo karhať. Amen.