Meditácia na 07.06.2014
Mrditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota po 7. veľkonočnej nedeli | Šiesta pravda: Milosť Božia je pre spásu potrebná
Poukázať na dôležitosť Božej milosti v ľudskom živote.
Počas posledného veľkonočného týždňa si rozoberieme každý deň jednu zo šiestich právd nášho náboženstva. Ako ozvenu najväčšieho sviatku roka.
Človek je vo svojej prirodzenosti hriešny. Je to svojím spôsobom povedané neprirodzene a tvrdo. Túto katastrofu v človeku spôsobil dedičný hriech. Jeho následkom je každý človek zviazaný s hriechom, od ktorého nás oslobodzuje Božia milosť. Náš Nebeský Otec nás nekonečne miluje a nechce, aby čo len jeden z jeho maličkých zahynul. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život" (Jn 3,16).
Výkladový slovník termínom milosť označuje mnohé termíny, ale medzi tie najznámejšie bezpochyby iste patrí slovo zľutovanie. Teda môžeme povedať, že náš Nebeský Otec sa nad nami zmilúva, aby sme boli schopní dosiahnuť spásu. Proti slabosti ľudskej prirodzenosti je jediným liekom len Božia milosť. Človek sám nič nezmôže, a preto je nútený, ak chce byť spasený, spoliehať sa na Pána. Na to, aby človek zhrešil, stačila mu sloboda, ale aby sa dokázal vrátiť do oblasti spravodlivosti, potrebuje pomoc milosti, ktorú dostáva z Božieho milosrdenstva. Boh nám dáva vo svojej nekonečnej láske v boji proti hriechu dve hlavné milosti: milosť pomáhajúcu a posväcujúcu. Každý z nás pozná sv. Augustína, horlivého učiteľa náuky o milosti. Veľmi často zdôrazňoval podstatu milostí, pričom stále hovoril: „Milosť je zdarma, nezávisí od našich zásluh, bola už pred našimi zásluhami. A to je aj vtedy, keď sa nám ponúka ako dôsledok našich činov." Napriek tomu, dáte mi iste za pravdu, že milosť je Boží dar, lebo naše činy konáme z Božieho podnetu. Je nielen dar Boha človeku, ale je nezaslúžený dar Boha človeku, ktorý si ho až tak neváži. Samotné milosti pomáhajúca alebo posväcujúca, majú za cieľ zdokonaliť človeka. Vybudovať v ňom väčšiu odolnosť voči hriechu. Milosť pomáhajúca vychádza zo samotného konania v človeku. Spočíva v tom, že človeku Boh dopomôže osvietením jeho rozumu pre poznanie jeho nadprirodzeného zamerania. Jednoducho povedané, Boh umožní človeku poznať jeho zameranie pre večnosť. Milosť posväcujúca spočíva na účasti na Božom poznaní a láske. Jednoducho povedané, Boh odkrýva svoju dokonalosť a milosrdenstvo.
Človek má svoj plný význam iba v Stvoriteľovi. On tvorí človeka pre seba, aby človek našiel vo svojom Tvorcovi svoju dokonalosť Božieho obrazu. Božia láska je k nám veľká do takej miery, až nám ponúka z Božej pohnútky jeho milosti. Sme hriešni a hriešnosť nám zatvára vnímanie Boha. Hriešnosť človeka je jeho bytostnou tragédiou. A prečo? V takom stave si človek nachádza najčastejšie náhradu v časnosti. Len Boh môže pozdvihnúť človeka k sebe. Pozdvihnúť ho z prachu svojej úbohosti a hriešnosti, aby človek bol aktívnym Božím dieťaťom. Čo robí dieťa dieťaťom? Iste mi dáte za pravdu, že je to nepochybne nevinnosť. Nevinnosť spočíva v dôvere v Boha do maximálnej možnej miery. Stav Božieho dieťaťa si človek nijak nezaslúžil. Prečo? Svojím hriechom stratil Božiu náklonnosť. Môžeme povedať, že človek v pozícii Božieho dieťaťa je zo strany Boha. Boh je nekonečne milostivý a milosrdný. Nemá záujem, aby človek bol mimo svojej nebeskej vlasti. Všetko nadprirodzené dobro je dar Božej milosti. Svätý Augustín hovorí: „Prví rodičia prv ako konali proti Božej vôli, ľúbili sa Bohu a Boh sa ľúbil im." Napriek tomu, že naši prví rodičia mali živočíšne telo, necítili v ňom proti sebe nič, čo by ich neposlúchalo. Aj napriek tejto ľudskej dokonalosti sa človek zapredal hriechu. Toto zapredanie sa hriechu má ďalekosiahle následky pre ľudstvo. Človek stratil milosti pochádzajúce od Nebeského Otca. Lenže obeta Ježiša Krista nám získala všetky milosti späť. On nás vykúpil a zaistil nám plán našej spásy, ktorý je už z polovice naplnený. Závisí na nás, ako zvládneme našu hriešnosť. Je spravodlivé, že za hriech si zasluhujeme spravodlivý trest zo strany Boha. My, ľudia, nadobudneme spravodlivosť len víťazstvom nad hriechom za pomoci Božej milosti. Svätý Augustín obetoval pre náuku o milosti a jej obhajobu celý život. Záležalo mu, aby ľudia neupadali do bludu a nezačali si ospravedlňovať svoje mylné kroky. Povinnosťou každého kresťana je prosiť Boha o milosti. Právo prosiť Boha o milosti môže len ten človek, ktorému nie je cudzie milosrdenstvo.
Na konci občianskej vojny Severu proti Juhu v Amerike, sa rozhodovalo o osude Južnej Ameriky. Poradcovia prezidenta Abraháma Lincolna naliehali, aby južanov potrestal za všetko krvipreliatie, ktoré napáchali a navrhovali rôzne tresty. Prezident ich pozorne počúval a keď dohovorili, skromným hlasom povedal: „Je možné zahubiť svojich nepriateľov, keď z nich plánujem urobiť svojich priateľov?" Odpovedal prezident, ktorý namiesto pomsty vytvoril veľkorysý plán obnovy.
Iste tento príklad má svoje nedostatky, ale snaží sa poukázať na netradičný spôsob zbavenia sa nepriateľov. Každé Božie dieťa malo by prirodzene okolo seba rozdávať milosti z lásky a nezištne. Nikto nemá právo žiadať od Nebeského Otca milosti a milosrdenstvo, kto nedokáže byť sám milostivý. Snažme sa o to, aby sa náš život zhodoval s Božou vôľou. Božia vôľa predstavuje život podľa evanjelia. Máme k dispozícii rozum a slobodnú vôľu. Lenže musíme brať do úvahy aj našu slabosť, ktorá sa prejavuje v našej hriešnosti. Náš Boh nám ponúka aj napriek našej nevďačnosti zbrane proti hriechu. Veľmi účinnou zbraňou je odolnosť voči hriechu. Odolnosť musí byť živená modlitbou a úprimnosťou k Bohu. Aby sme dokázali mať v sebe odpor voči hriechu, je potrebná Božia milosť. Veď koniec - koncov, všetci chceme dosiahnuť spásu. Prajem vám, aby ste boli otvorení pre pôsobenie Božej milosti a mali v sebe vypestovanú dostatočnú odolnosť proti hriechu. Amen.