Meditácia na 08.06.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Zoslanie Ducha Svätého | Jn 20,19-23
Viac o Bohu/ Ježišovi/ Duchu Svätom si môžete prečítať v Herbári myšlienok Ľubomíra Stančeka tu.
Slovensko a Duch Svätý; Slovensko má poslanie v Duchu Svätom.
Spýtajme sa, čo v nás dnes vyvolá spojenie slov Duch Svätý, misie, Slovensko a Šaštín? Od sviatku zmŕtvychvstania Pána Ježiša uplynulo päťdesiat dní. Uvedomujeme si, že Slovensko je časťou Cirkvi, do ktorej, či sa to niekomu páči alebo nie, patríme! Hovoríme o našom Slovensku, že je v strede Európy. Európy, o ktorej sa v histórii hovorí ako o kresťanskej Európe. A o Slovensku sa pred polstoročím začalo rozprávať ako krajine, pekných začiatkoch misijných iniciatív. P[tne miesto Šaštín je znamením duchovného života malého národa pod Tatrami.
Svätý Lukáš v Skutkoch apoštolských o priamych svedkoch zostúpenia Ducha Svätého v Jeruzaleme napísal: „Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť...ako im Duch dával hovoriť" (Sk 2,4). Predstavuje Cirkev ako výsledok pôsobenia Ducha Svätého. Príbeh, je nabitý množstvom symbolov, ako hukot, ohnivé jazyky, moc že začali hovoriť inými jazykmi, alebo symbol holubice, pri rieke Jordán, keď bol Ježiš pokrstený. Zostúpenie Ducha Svätého je veľký Boží čin, ktorého svedkom sa stávajú rôzni ľudia, ktorí sa pýtajú: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria Galilejčania? A...„ (Sk 2,7-11). Táto udalosť sa dá rozumieť ako istý protiklad pomätenia jazykov pri Babylonskej veži. Tam nastalo znamenie ako dôsledok ľudskej pýchy, ľudia si prestali rozumieť a tu je začiatok nového života, ktorého charakteristikou je, že si rozumieme. Je to začiatok veľkého procesu v dejinách. Ducha Svätého začíname chápať ako moc a silu Boha, ako dynamický moment v dejinách, ktorý uvádza do pohybu dejiny Cirkvi. Tu zvláštnym spôsobom vidíme prejaviť sa Ducha Svätého, ale to neznamená, že to bola len jednorázová udalosť. Duch Svätý začal svoju činnosť, ktorá bude trvať až do konca čias. Duch Svätý je a bude hlavný iniciátor dejín Cirkvi, ako jej vnútorný sprievodca jej života. My sme zvykli o Duchu Svätom v Cirkvi hovoriť v spojitosti zo sviatosťou birmovania, ale Písmo sväté a Cirkevná tradícia nám hovoria o Duchu Svätom, ktorý sa nedá spútať, pôsobí ako nespútaný vietor a pôsobí bez ohľadu na naše zvyky, kde chce a ako chce. Naša viera nás učí, že Duch Svätý sa zmocní človeka bez ohľadu na nejaké zvyky a nie je to podmienené ani vekom človeka, alebo postavením.
Aj nám je potrebné za svoje prijať slová Pána Ježiša, ktoré po svojom zmŕtvychvstaní, keď dýchol na apoštolov povedal: „Prijmite Ducha Svätého" (Jn 20,22). A vtedy ustrašeným apoštolom dáva poverenie, moc, a posiela ich do sveta slovami: „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené a komu ich zadržíte, budú zadržané" (Jn 20,23). Ježiš apoštolov poveruje mocou Ducha a posiela do sveta, nie ako prorokov skazy a beznádeje, ale ako pastierov hľadať stratené, zablúdené, choré ovce a sprostredkovať im odpustenie hriechov. Ježiš si praje, aby sme prijali Ducha Svätého. Ježiš chce, aby sme sa stali a cítili byť členmi Božej rodiny; tými, čo sú obdarovaní Jeho Duchom. Teda nie iba prijať sviatosti krstu a birmovania, ale prijímať i sviatosť pokánia - odpustenia hriechov. To, že prijímame sviatostné odpustenie, hlásime sa k Duchu Svätému. Žiadne náboženstvo nezdôrazňuje a nehlása tak intenzívne odpustenie, ako kresťanstvo. Je aj našou úlohou, aby sme svojím životom svedčili o Božom odpustení. Pre nás viera nie sú len Vianoce, alebo Veľká noc, ale celý rok, keď žijeme svoje povinnosti a úlohy. Naša viera sa nedá a nesmie a nemôže uzavrieť do našich domov, kostolov, alebo obmedziť len na našu vlasť. Duchom Svätým sme vedení k činnej viere, aktivite lásky, pravdy, spravodlivosti, vo všetkých oblastiach spoločenského života, vo vede, kultúre, umení, politike...
Je to Duch Svätý, ktorý nás oslovuje myslieť aj na tých, čo o Bohu nepočuli, alebo nedostatočne sa im ohlasovalo evanjelium. Duch Svätý viedol apoštolov vtedy do celého známeho sveta. Apoštol Peter odchádza do Ríma, do hlavného mesta vtedajšej najväčšej krajiny. Apoštol Andrej hlása evanjelium v krajinách pri Čiernom mori a neskôr v južnom Grécku, kde bol aj ukrižovaný v meste Patras. Apoštol Jakub, starší brat apoštola Jána - nazývaní "synovia hromu" pre svoju povahu, zomiera ako prvý vo svojej vlasti, kde neohrozene ohlasoval rodákom učenie Krista. Jeho brat jediný nezomrel mučeníckou smrťou, keď mnoho trpel. Hlásal evanjelium v Malej Ázii, najmä v Efeze a vo vyhnanstve na ostrove Patmos. Filip v dnešnom Turecku v Hierapoli zomrel mučeníckou smrťou, pribili ho na kríž a kameňovali ho. Jakub mladší hlásal evanjeliu v Jeruzaleme, kde ho zhodili z hradieb a dobyli kyjakom. Apoštol Bartolomej, rodák s Kány Galilejskej, šiel hlásať evanjelium až do Indie a v Macedónsku na rozkaz kráľa Astyaga mu stiahli kožu z tela a popravili. Apoštol Tomáš ohlasoval Krista v Perzii, dnešnom Iráne, bol málovravným rybárom. Keď prijal Ducha Svätého, nielen volá „Pán môj a Boh môj", ale v Mailapure pri Madrase v Indii zomiera prebodnutý dýkou. Kamenári, zememerači, architekti si ho zvolili za patróna. Apoštol Matúš evanjelista nielen píše, ale aj cestuje a ohlasuje evanjelium najprv v Etiópii, v Ponte a Perzii. Najprv colník a nakoniec mučeník preklatý oštepom. Apoštoli Šimon Horlivec a Júda Tadeáš pre Krista pracovali v Egypte, Arábii, Sýrii a umučení boli v Mezopotámii. Júda bol bratranec Pána Ježiša. Týchto dvanásť mužov si Ježiš povolal od rybárskych sieti, aby sa stali rybármi ľudských duší. Vyšli z malej krajiny, aby Kristove učenie ohlásili celému svetu. Prijali nielen Ducha Svätého, ale dali sa ním viesť. Stali sa svedkami viery v Krista v Duchu Svätom.
Dnes máme povinnosť my byť svedkami viery Krista v Duchu Svätom. Bez Ducha Svätého Boh je vzdialený. Kristus by patril minulosti, evanjelium by bolo mŕtvym písmom, cirkev by bola len organizáciou, liturgia len spomienkami a kresťanský život stavom otrokov. Cirkev Kristova aj dnes žije a bude žiť. V Duchu Svätom je stále živá a mladá. Duch Svätý aj dnes riadi Cirkev cez pápeža, biskupov. Cirkev v Duchu Svätom, má a vie dať to, čo iné hnutia, organizácie, strany nemôžu a nevedia dať. V Duchu Svätom aj dnes noví a ďalší pracovníci odchádzajú do vinice. Kardinál Newman hovoril, že na Cirkev sa dá pozerať ako na vitráž. Z vonkajšej strany je vidieť len obrysy, ale ak chceme vidieť krásu okna - vitráže, musíme vojsť dnu a pozerať smerom do svetla. Kto vstúpi do spoločenstva Cirkvi a pozerá na ľudí, veci a udalosti v Duchu Svätom, dostáva celkom iné hodnoty o Cirkvi.
Duch Svätý aj dnes inšpiruje smelé cesty apoštolov novej evanjelizácie. Aj dnes sprevádza tých, čo ho prijímajú a dajú sa ním viesť svojimi darmi. Aj dnes je Duch Svätý motorom činnosti a aktivity Cirkvi. Duch Svätý teda nielen na Turice a nie iba apoštolov naplnil svojimi darmi, ale aj dnes a všetkých nás, keď robíme všetko preto, aby sme boli svedkami viery.
Pozrite, za mladým mužom prišiel jeden sektár. Mladý muž mal hlbokú vieru a len čo usadil sektára, povedal mu: „Skôr ako ma začnete presviedčať, dovoľte mi, aby som vám mohol položiť jednu otázku? „Povedzte mi, bolo by múdre, keby šofér pri benzínovej pumpe čerpal benzín do plnej nádrže?" „Nie, to by nebolo múdre", odpovedal sektár. „No vidíte. Moje srdce je plné katolíckej viery. Plné! Do môjho srdca tankovať vieru, to by bolo nerozumné. A preto vám radím, nájdite si iného človeka, neveriaceho, ktorý má prázdne srdce, ktorý nemá vieru v srdci, a tam tankujte vieru. Ja sa budem za vás modliť, aby ste boli aj vy šťastný, aby ste mali pravú vieru." Sektár vstal, poďakoval a odišiel. O nejaký čas sa sektár vrátil a hneď vo dverách povedal: „Nebojte sa, nejdem tankovať vieru do vášho plného srdca. Ale prišiel som vám povedať, že cestou od vás som rozmýšľal, s akou láskou ste ma prijali, ako ste sa so mnou pekne rozprávali. A preto opúšťam sektu, nebudem už sektár, chcem sa stať aj ja kresťanom katolíkom. Ďakujem vám!" A objal mladého muža a muž jeho so slzami v očiach.
Cirkev má svojich svedkov a Duch Svätý z nich chce mať aj každého z nás. Je správne, že dnes - na sviatok Zoslania Ducha Svätého, chceme aj my byť pravými svedkami viery. Uvedomujeme si, že naše svedectvo potrebuje naše Slovensko, ale aj mimo našej vlasti. Modlime sa za nové misijne povolania. Prosme za tých, čo pracujú v misiách, najmä za slovenských misionárov na celom svete, Rusku, Papua Novej Guiney, Afrike ale aj západnej Európe. „Príď Duchu Svätý." Amen.