Meditácia na 09.06.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok 10. týždňa v Cezročnom období | Mt 5,1-12
Neprehliadnite NOVINKY na JÚN
Fenomén blahoslavenstiev. Ježišove slová na hore sú stále aktuálne.
Máte skúsenosť s ľuďmi, ktorí nemajú prečo žiť? Život ich nebaví, nevedia sa tešiť, sú často okoliu, ale i samy sebe, príťažou. To, o čom hovorí Ježiš Kristus v dnešnom evanjeliu sú blahoslavenstvá (por. Mt 5,1). Ježišova reč, ako ju podáva evanjelista Matúš, predstavuje nový pohľad na zmysel a činnosť človeka - a to tak voči Bohu, blížnemu ako i sebe samému.
Blahoslavenstvá nastoľujú otázky, kto sú v Ježišovom chápaní "chudobní, plačúci, tichí, lační po spravodlivosti, milosrdní, čistého srdca, čo šíria pokoj, ktorí sú prenasledovaní, potupovaní"? Otázky vyvolávajú odpovede, ale všetky majú jedno spoločné, že títo budú odmenení. Ježiš tieto nastolené požiadavky na začiatku svojej činnosti vysvetľuje postupne počas svojho verejného účinkovania. Táto reč sa považuje za najkrajšiu a zároveň najviac kresťanskú a vzorovú evanjelizáciu. Zároveň text je ťažký a náročný, potrebuje vysvetlenie. Cirkev prijíma tieto slová Krista ako syntézu príkazov evanjelia, akýsi ústavný zákon kresťanskej morálky. Pre svetskú etiku sú Kristove slová utópiou, slovami vzdialenými od života a tiež nebezpečné pre štruktúry snenia a rojčenia. Tieto slová vyvolali a vyvolávajú i dnes mnoho diskusií. Sú to slová, ktoré skutočne šokujú. To preto, že Ježiš poukazuje na nový obraz sveta, ktorý sa opiera o iné hodnoty, o ktoré sa opieral a ešte opiera svet, ktorý neverí v Boha. Ježišove slová poukazujú na ideu, akú mal Boh s človekom, keď ho stvoril. Zaiste, tieto slová sú v kontraste s tým, s čím sa stretávame v bežnom živote. Slová aj u ľudí neveriacich, keď im venujú primeranú pozornosť, vyvolávajú pozitívny pohľad na Krista a jeho učenie. Ježiš kladie radikálny dôraz na tento model života a volá ho svojím programom. Sám svojím životom nás o tom presviedča.
Slová na hore Ježiš adresuje všetkým, čo uveria v jeho božstvo. Teda nie len slová si vypočuť, ale ich aj v živote plniť. Je to výzva - osvojiť si ducha týchto slov. Hoci slová vyvolávali údiv v zástupe, zástup rovnako žasol nad Ježišovým učením. Je to požiadavka nového srdca "metanóia", mravné preporodenie človeka, ako to vysvetlil neskôr v noci Ježiš Nikodémovi. Kresťan, ktorý sa vie zrieknuť seba, v Kristovi nájde múdrosť a spravodlivosť, posvätenie a vykúpenie. Po dvoch tisícročiach, dnes už jasnejšie vieme, čo myslel Ježiš, keď na začiatku svojho verejného vystúpenia ohlásil blahoslavenstva.
Ježišove slová sú dôkazom, že všetky naše šťastia, aj keby sme ich spojili, nespôsobia v nás to šťastie, ktoré vykonáme s Kristom. Kto spočíta sklamania, znechutenia a podobne, na ktorých si ľudia zakladali a pritom sa vyhýbali jasnej požiadavke Krista..? Bohatstvo, sláva, moc, za ktorým sa človek pachtí, pre ktoré obetuje čas, námahu, zdravie, často i rodinu, priateľov a iné, ho neurobí šťastným. Amen.