Meditácia na 20.06.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Piatok 11. týždňa v Cezročnom období | Mt 6,19-23
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma sama?!"
Žiť v prítomnosti Božej. Na čo by sme nemali zabúdať.
Čo pokladáme za svoje poklady? Prečo?
Ježiš nám jasne a rázne hovorí: „Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce" (Mt 6,21). Ježiš povzbudzuje, vedie, usmerňuje, riadi a má starosť o svoje "maličké stádo", Cirkev. Ježišovi ide o to, aby Cirkev zaujala najsprávnejší postoj k svetu. Cirkev musí strážiť svoje učenie, ktoré jej zveril Boh, čiže Cirkev musí bdieť a vždy byť pripravená plniť Božiu vôľu. Ježiš Cirkvi dal do daru slová povzbudenia: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté" (Lk 12,35). Dostáva sa nám poučenia o zodpovednosti za poznanie Božej vôle. Ak žijeme v prítomnosti Božej, vtedy moľ, hrdza a zlodej náš poklad neničia.
Niektorí rehoľníci sa medzi sebou pozdravujú: „Memento mori. - Pamätaj na smrť."
Pozdrav aj pre nás výzvou a či oslovením, aby sme aj my žili v neustálej prítomnosti Boha. V dnešnej spoločnosti, tak v oblasti ekonomickej, kultúrnej, politickej i športovej viac a viac platí zásada, bdieť, byť ostražitý, mať sa na pozore, ak chceme niečo dokázať, stihnúť, získať - tým viac bdieť znamená pre hodnoty trváce, večné. Je to teda výzva pre nás v duchovných veciach, aby nás Pán, čiže Ježiš našiel pri svojom príchode bdieť, keď zaklope, čiže v hodine našej smrti. Slová „budú blahoslavení" tí ktorých nájde pripravených, bdieť, hovoria o odmene, že Ježiš sám sa „opáše a posadí ich a bude obsluhovať". To je odmena pre múdreho správcu, ktorý si verne plní svoje povinnosti.
O našej dobe sa častejšie, viac a viac hovorí ako o apokalyptickej. Máme znamenia, ktoré nás vyzývajú bdieť. Našou povinnosťou je mať zapálené srdce. V prirodzenom živote vieme rozoznať kroky očakávaného. V duchovnom živote by to nemalo platiť? Ako často sú pre nás takýmito krokmi slová kazateľa, spovedníka či exercitátora. Vieme, že to nie je strašenie. Aby sme žili v prítomnosti Božej, stačí ak si prečítame znova dnešné evanjelium. Vyplatí sa zriecť všetkého, čo pred Bohom nič neznamená. Vziať svoj kríž a nasledovať Ukrižovaného. Dozrejme k stavu vo svojom živote, žiť celý a celkom s Bohom. Skutočne len On môže dať to pravé, čo potrebujeme. On nemôže sklamať, zviesť z cesty, nasľubovať čo nemôže splniť... On je skutočne Cesta, Pravda a Život.
Uvedomuje si, že sú v našom okolí aj falošní proroci, vlci v barančom rúchu, krvilačné hyeny, školení podvodníci, vrahovia ľudského šťastia... Je nám potrebné žiť v prítomnosti Božej a pomôcť iným, aby sa nedali zviesť a oklamať spomínaným. Amen.