Meditácia na 26.06.2014
Meditácia Ľubomíra Stančeka
Štvrtok 12. týždňa v Cezročnom období | Mt 7,21-29
Svedomie. O čom je moje svedomie?
Svedomie. Slovo, ktoré vyvoláva otázniky. Kto má svedomie? Ako sa prejavuje? S čím je spájané svedomie?
Otec radí synovi, aby sa správal vždy svedomito. A ten istý syn otcovi hovorí o jeho nečestnom správaní za volantom, o matkinom ohováraní susedky, o filme, ktorý včera spolu pozerali a film bol brutálny, nečistý, plný oplzlosti... A rodičia mlčali. Po filme nič nepoznamenali. Šli pokojne spať.
Veriaci a najmä deti potrebujú, aby sa o svedomí hovorilo. Niekto prirovnal svedomie k zvončeku, ktorý vždy zazvoní, keď nekonáme správne a upozorňuje, že niečo nie je v poriadku. Svedomie vie aj pochváliť, potešiť pri konaní dobra. Podobenstvo o mužoch, ktorí stavajú svoje domy, je o svedomí. Muža, ktorý stavia na skale, Ježiš chváli: "Kto počúva moje slová a uskutočňuje ich, podbá sa múdremu mužovi..." (Mt 7,24). A muža, ktorý stavia na piesku, karhá: "Kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi..." (Mt 7,26).
Boh stvoril človeka na svoj obraz. Človek je obdarený rozumom a slobodnou vôľou. Boh do každého človeka vložil svoje predpisy, normy, zákony. Vzťah k nim, ich plnenie, rešpektovanie sa prejavuje svedomím, čiže rozumom a vôľou človek rozhoduje sa o tom, či svojím konaním uznáva alebo neuznáva Boha. Napriek tomu, že otázka svedomia je nám blízka, koncept svedomia ako taký, zostáva pre nás dosť zahmlený a nie je ľahké ho pochopiť.
Sv. Tomáš Akvinský definuje svedomie ako "praktický úsudok nášho rozumu, ktorý rozhoduje o dobrote alebo o zlobe našich ľudských skutkov." Je to uvedomovanie si mravnej pravdy, schopnosť, ktorá nám hovorí, čo máme robiť alebo nerobiť od momentu k momentu. Kto okrem Boha, vidí do srdca človeka, na základ - do jeho mysle, kde sa začínajú prejavovať dobro a zlo..? Človek je stvorený na obraz Boží, aby Pána Boha poznával, miloval, konal podľa vôle Božej a tak si zaslúžil svoju spásu. Hriech pácha ten, kto pozná, čo žiada Boh, ale nekoná podľa vôle Božej. Dobro a zlo človek rozpoznáva za pomoci svojho svedomia. Aj keď svedomie je našim pravým vnútorným „ja", predsa nie je vecou úplne subjektívnou. Človek je strojcom svojho šťastia. Boh rešpektuje slobodu a rozum človeka. Boh práve preto môže a je spravodlivý Sudca, ktorý dobro odmeňuje a zlo trestá. Vo svojom svedomí, rozhodovaní, súhlase, človek buduje svoje šťastie, nešťastie, obrazne, povedané podobenstvo Pána Ježiša "buduje svoj dom". Človek postupne užívaním rozumu a slobodnej vôle spoznáva Pravdu - Boha, a sám sa rozhoduje. Človek je Bohom pozvaný budovať svojím životom svoj dom, svoj večný život. Život človeka musí po dedičnom hriechu prejsť mnohými skúškami. Rozhodovanie sa deje pod vplyvom mnohých okolnosti. Amen.