Meditácia na 28.06.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Nepoškvrneného Srdca Panny Márie | Lk 2, 41-52
Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!" On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?" Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.
Povedzme si niečo viac o Panne Márii: S Pannou Máriou sa v Novom zákone stretávame pomerne málo. Ak, tak je to vždy v rozhodujúcej fáze dejín spásy. Stretávame sa s ňou pri vtelení, zmŕtvychvstaní i nanebovstúpení Pána Ježiša. Mária je pri jasliach i kríži Pána Ježiša. O Panne Márii sa často hovorí len v kostole. Nie je to málo? Druhý vatikánsky koncil dal materstvo Panny Márie do stredu teológie. Je dnes namieste si pripomenúť, že Panna Mária je skutočne matkou nielen Ježiša-Boha, ale každého z nás. Titul „Matka", dávaný Panne Márii, nie je len abstraktný titul. Ako si nevieme predstaviť svoj život bez Vykupiteľa a Spasiteľa Pána Ježiša, tak aj Panna Mária má svoje miesto v našom živote.
Už Nicejský snem, v roku 325 definoval, že Panna Mária počala Pána Ježiša pôsobením Ducha Svätého. A Efezský snem v roku 431 definoval Pannu Máriu za Božiu Matku. Druhý vatikánsky koncil jasne definoval, že Panna Mária je aj Matka Cirkvi. Keď veríme, že Panna Mária počala z Ducha Svätého a bola prítomná pri zoslaní Ducha Svätého, má nezastupiteľné miesto aj v Cirkvi. V druhom čítaní apoštol Pavol nás učí: „Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo" (Gal 4,4-5). Tak v každom čase, keď prichádza človek na svet ako brat a sestra Krista, stáva sa "synom alebo dcérou Panny Márie". Môžeme tak o sebe povedať, že sme deti Máriinej lásky. Keď Panna Mária stála pod krížom, kde sa rodila naša spása, Ježiš v bolesti povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!" (Jn 19,26), a v tej chvíli Ježiš prejavuje túžbu, aby sme v Božej Matke videli aj svoju Matku. A na toto máme myslieť my dnes. Náš život je Boží dar. Nikto si život nedal sám. Boh cez rodičov prejavuje svoju lásku k nám. A práve tak, ako nám cez prirodzenú, telesnú matku dáva Boh prirodzený život, tak ako veriaci si uvedomujeme, že Ježiš nám dáva duchovnú Matku, svoju Matku na ceste do večného života. Je to prianie a vôľa Boha, aby sme v pozemskom živote, na príhovor Panny Márie, čerpali milosti, posilu na ceste do večnosti.
V cirkevnom kalendári nachádzame viac sviatkov Panny Márie, a to aj preto, aby sme vo všedných chvíľach života mali blízko posilu v Panne Márii.
Na prvý deň občianskeho roka - ako pri vstupe do čohosi veľkého, ale v každom mesiaci Matka Cirkev nám dáva Pannu Máriu ako posilu. Obrazne povedané, chce nás znova zrodiť pre Božie kráľovstvo.
Pri sviatku Zjavenia Pána, Panna Mária stojí vedľa tých, čo hľadajú zmysel svojho života, čo hľadajú Boha v tomto svete. Nie je to vzpruha pre podobných kráľov, vedcov a vzdelancov?
V nedeľu Krstu Pána si pripomíname, že Pán Ježiš urobil prvý zázrak v Káne Galilejskej, a to na príhovor Panny Márie. Snúbenci, ale i my všetci, keď sa ocitneme v núdzi, nezabúdajme prosiť Pannu Máriu.
2. februára, na sviatok Obetovania Pána - Hromníc si uvedomujeme, že aj v ťažkých situáciách života máme tak verne plniť vôľu Boha ako Ježiš a Panna Mária. Zvlášť si uvedomujeme, že v ťažkosťiach si získavame zásluhy, ktoré pri stretnutí s Bohom-Sudcom budú podkladom pre slová: "Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho Pána" (Mt 25,23).
Na sviatok svätého Jozefa, ženícha Panny Márie, nejeden muž prosí Pannu Máriu o vyprosenie takých čností, aké mal jej ženích.
Zvestovanie Pána nám nepripomína len stretnutie Panny Márie s archanjelom, ale taktiež potrebu našej odpovede Bohu, že chceme si plniť svoje stavovské povinnosti. Naše „fiat" je túžba nasledovať Matku Božiu.
V mesiaci apríl vidíme Matku Božiu nielen na krížovej ceste, ale i pod krížom a tiež medzi učeníkmi vo večeradle, keď na modlitbách očakávali prisľúbeného Ducha Svätého.
V mesiaci máj je tradíciou, stretávať sa na mariánskych pobožnostiach. Litánie loretánske s jednotlivými zvolaniami, stávajú sa inšpiráciou nielen mladým, ktorým patrí mesiac máj pre ich život, ale každému, kto sa cíti byť ctiteľom Panny Márie.
Každý mesiac má ešte iné sviatky, najmä mnohé pútne miesta po celom svete a zvlášť v letných mesiacoch ozývajú sa spevom mariánskych piesní.
A dnes si zvlášť pripomíname sobotu Nepoškvrneného Srdca Preblahoslavenej Panny Márie. Srdce sa od nepamäti medzi ľuďmi, zo všetkých orgánov ľudského tela, považovalo za čosi mimoriadne. Na tento sviatok si pripomíname význam čistoty našich sŕdc. Zvlášť na začiatku prázdnin a dovoleniek, keď hrozí viac útokov zlého, keď sme počas týchto dní menej ostražití, Božia Matka stáva sa našou ochranou.
Júl začíname sviatkom Navštívenia Preblahoslavenej Panny Márie. Pomoc, stretávanie sa je inšpiráciou k duchovnému rastu alebo úpadku. Priateľstvá a známosti je potrebné zveriť do ochrany Panny Márie. Nepochybujeme, že priateľstvo je krásna a užitočná záležitosť, ale ostražitosť je potrebná.
15. augusta máme jeden z dvoch prikázaných sviatkov, kedy sme povinní sa zúčastniť na celej svätej omši. Pripomíname si, že Pán Ježiš odmenil vernosť svojej matky a s telom a dušou vzal ju do neba. Uprostred leta si uvedomujeme, kde je náš cieľ života. Zastavujeme sa a hodnotíme, po akej ceste kráčame k nášmu cieľu. Prosíme o silu vytrvať v tom, čo nám určil na tejto zemi Ježiš.
Mesiac september nám pripomína: 9. 9. narodenie, 12. 9. mena Panny Márie a 15. 9. patrónky Slovenska, Sedembolestnú Pannu Máriu. Sú to chvíle pookriatia. Ktorá matka sa neteší z návštevy syna alebo dcéry, keď ju prídu na jej sviatok pozrieť, prinesú kytičku, prehodia niekoľko milých slov? A my si uvedomujeme, že hoci našej nebeskej Matke nič nemôžeme pridať na sláve, ktorú dostala od Syna, predsa cítime, že práve my dostávame od nej mnohé dary.
Druhý mesiac v roku, počas ktorého zvlášť venujeme pozornosť Panne Márii, je október. 7. 10. je Ružencovej Panny Márie. A nielen v ten deň, ale počas celého mesiaca berieme do rúk ruženec. A nejeden z nás počas celého roka má tento predmet stále u seba, vo vrecku, na prste a často aspoň jeden desiatok z pätnástich tajomstiev zo života Panny Márie a Pána Ježiša si pripomenie. A nielen ruženec nás denne spája s Pannou Máriou. Pri hlase zvona ráno, na obed alebo večer prerušíme prácu a pozdravíme Matku Božiu modlitbou Anjel Pána.
Na začiatku dušičkového mesiaca novembra, keď v tichu ostávame stáť pri dočasných miestach odpočinku našich drahých, nejeden z nás prosí Pannu Máriu, Kráľovnú všetkých svätých o príhovor za našich zomrelých. Veríme v jej mocný príhovor. Sama povedala: "Nebolo ešte počuť, že by ten, kto sa pod moju ochranu utiekal, mňa o pomoc a príhovor prosil, že by som ho nebola vypočula."
V mesiaci december slávime Nepoškvrnené počatia Preblahoslavenej Panny Márie. Nie starý sviatok, ale v Cirkvi od samého začiatku verili bratia a sestry, že Pán Ježiš si uchránil svoju matku od každého hriechu, i dedičného, a pritom Panna Mária vždy zostala človekom slobodným a rozumom obdareným.
Pre nás je to výzva neustále pracovať na svojom posväcovaní. Čistota je stav, o ktorý zdravý muž a žena nikdy nemôžu prestať bojovať. Nie sme sami. Je tu Božia Matka. Najrozšírenejší obraz Panny Márie je ten obraz, ako drží Dieťa-Ježiša v náručí alebo sa hrá vedľa nej. Tento obraz nech sa nám stane na celý nový rok inšpiráciou: viac a viac sa priblížiť k Božej Matke, dať sa pod jej ochranu, viesť a formovať. A to bez ohľadu na náš vek, postavenie a stav. Prijímame totiž Pannu Máriu ako dar, ktorý nám dal Ježiš, keď zomieral na kríži. Uvedomujeme si, že tento dar nesmieme a my ani nechceme podceniť. Každý deň máme možnosť, kedy môžeme začať odznova. Prosme Božiu Matku, aby nám bola inšpiráciou nášho života. Amen.
.png){kind=small}
Sobota dvanásteho týždňa v Cezročnom období | Mt 8,5-17
Dôverovať Bohu. Viera je podmienka na vypočutie modlitby.
Ak by nám Boh ponúkol nejaké utrpenie ako podmienku, bez ktorej by sme sa nemohli dostať do neba, čo by ste si vybrali? Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli! (Mt 8,19). V meste žil istý stotník, rímsky občan, ktorý mal pod správou okolo sto ľudí. Stotník mal vysoké postavenie v spoločnosti a bol pohan. Posiela židovských starších s prosbou, aby šli k Ježišovi a prihovorili sa za chorého. Každá synagóga mala svoj zbor starších, ktorý riadil záležitosti obce. Pohan bol považovaný za nečistého a stotník nechce, aby sa Ježiš poškvrnil tým, že príde za ním. Tomuto stotníkovi veľmi záležalo na svojom sluhovi. Sluha musel byť veľmi dobrý človek, keď sám stotník sa ho zastáva. Starší prídu za Ježišom a prihovárajú sa nie za chorého, ale za stotníka a vyzdvihujú jeho čnosti. Vyzdvihujú jeho dobrotu. Zaslúži si, aby si mu to spravil, lebo miluje náš národ a postavil nám aj synagógu. Stotník má ľudí rád. Všíma si ich potreby, a preto je v spoločnosti obľúbený. Ježiš vypočuje ich prosbu a odchádza k nemu, ale za Ježišom prídu ďalší, ktorí hovoria, že stotník sa nepovažuje za súceho, aby Ježiš k nemu prišiel a hovorí, že aj on má svojich podriadených, ktorým keď niečo povie, tak oni to spravia. Tu Ježiš vyzdvihuje jeho veľkú vieru. Stotník je pohan a uveril v Ježiša. Evanjelista poukazuje na to, že tí, ktorí ho prijímajú, nie sú zákonníci a farizeji - tí, ktorí by mali spoznať v osobe Ježiša Mesiáša, ale oni ho nespoznávajú, ale veria mu pohania a hriešnici. Zázraky sú znamením príchodu Božieho kráľovstva.
V septembri r. 1946 pricestoval do Lúrd slepý chlapček Gerard Anillie. Bol tam i so svojou matkou. Mal šesť a pol roka. Pre jeho slepotu bol vo výchovnom ústave pre nevidomých v Kraur. Úbohá matka vrúcne sa modlila za zázrak pre svoje dieťa. Vedela, aký príkry a trápny život bude mať jej syn, keď dorastie. Ale aj chlapček sa vrúcne modlil, keďže chcel vidieť ako iné deti. Umyl si oči v zázračnom prameni, modlil sa pred jaskyňou, ale nijaká zmena nenastala. Keď už prišiel čas, vrátiť sa domov, zašla matka so synom pomodliť sa krížovú cestu, ktorá je blízo jaskyne. Keď zastali pri IV. zastavení, kde Pán Ježiš stretá sa so svojou matkou, syn zvolal: „Mamička, ja vidím." Zrazu uvidel zastavenie krížovej cesty, ako Pán Ježiš nesie kríž a jeho matka nad ním plače a uvidel aj svoju matku, ktorá plakala od radosti.
Vidíme, že Boh naozaj uzdravuje. Ak to nie je v Božom pláne, aby sme boli uzdravení, nevadí. Boh veľmi dobre vie, čo nám osoží. Telesné utrpenie nie je najhoršie čo človeka môže postihnúť na tejto zemi. V utrpení človek viac cíti Božiu blízkosť; viera je živšia, kým tí, čo nič netrpia, zabúdajú na dobrého Pána Boha. Amen.