Meditácia na 01.07.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok 13. týždňa v Cezročnom období | Mt 8,23-27
MEDITÁCIU na 2.7. 2014 si môžete prečítať kliknutím na tento link.
Ježiš nastúpil na loďku a jeho učeníci ho nasledovali. Na mori sa zrazu strhla taká búrka, že sa vlny prevaľovali cez loďku; a on spal. Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: „Pane, zachráň nás, hynieme!" On im povedal: „Čo sa bojíte, vy maloverní?!" Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo veľké ticho. Ľudia žasli a hovorili: „Ktože je to, že ho i vietor i more poslúchajú?"
Naše búrky a Ježiš. S Ježišom dokážeme prekonať všetky búrky života.
Zažili ste už búrku vo svojom živote? Nechcem, aby sme si spomenuli na prírodnú kataklyzmu. Búrka v nás, v rodine, okolí môže trvať nie hodiny, ale týždne, mesiace či roky. Kto spočíta slzy, bezsenné noci, dni čakania, že ten druhý si uvedomí omyl, chybu, pád... A príde a povie: "Prepáč, ...odpusť, ...zabudni, ...pomôž zmeniť sa, ...začnime znova..." Ťažké je, keď vidíme, čo ničí prirodzená búrka. Ťažšie, oveľa bolestnejšie je, keď búrku spôsobuje milovaný človek - bez dôvodu, bez príčiny, keď tupí, pomaly zraňuje, nekrvavo vraždí a pritom nevidí, nepočuje, nechce si priznať...
V evanjeliu ustrašení apoštoli na rozbúrenom mori vidia Ježiša ako „pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa! Vietor prestal a nastalo veľké ticho" (Mk 4,39). Z času na čas počuť tvrdenie ľudí, že Boh sa nezaujíma o svet. Mnohí aj veria, že svet stvoril Boh, ale že potom svet nechal napospas sebe samému. Boh existuje. Už spomenuté je dôkazom existencie Boha. Boh je v nás a my sme v Bohu. Naše cesty života sú aj jeho cestami. O Bohu čítame už pri stvorení sveta, že videl všetko čo stvoril a bolo to dobré (porov. Ex 1,12.18.25). Dokonca vieme, že „stvoril Boh človeka na svoj obraz" (Ex 1,27). Boh aj po hriechoch ľudí, neprestáva milovať ľudstvo. Dobrý Boh, Boh - Láska nezabúda na svoje deti. My Božie deti však musíme sa vrátiť k Bohu, opätovať mu svoju lásku. Môžeme povedať, že vo Svätom písme sa píše niečo, čím by nám Boh chcel zle? Je to zlé, keď Cirkev napríklad učí o úcte k rodičom, že nesmieme zabíjať nenarodené deti, že nik z nás ani v starobe a ani v chorobe, a ani v nešťastí nesmie rozhodnúť o ukončení života, eutanázií? Je zlé, keď počujeme učenie o potrebe rešpektovať svedomie? Sme stvorení na obraz Boha, ale aj keď neverí niekto v Boha, musí cítiť morálnu zodpovednosť za život a čo s ním súvisí.
V búrkach života; životných konfliktoch; v bojoch, zápasoch s naším "ja" znova a znova Boh hovorí ku každému z nás. Konvertiti a všetci, čo našli silu a zmierili sa s Bohom, znova objavili Boha, hovoria o Bohu, ktorý stále miluje. Boh miluje každého človeka a to aj vtedy, keď človek Boha uráža, tupí, neprijíma, vyháňa zo svojho života. Keď sa otvoríme Bohu, prijmeme Boha za svojho Pána života a cieľ života, môžeme povedať, že Boh veľa krát ku nám volal: Potrebujem ťa! Potrebujem tvoj súhlas rozumu a slobodnej vôle, aby som ukončil tvoje trápenia. Chcem ti pomôcť. Potrebujem tvoj súhlas.
Nečakáme aj my ľudia na súhlas k zmene štýlu, spôsobu života svojich blížnych. Kto žije v hriechu, ten je slepý, hluchý, nemý... Nevidí, že okoliu, drahým spôsobuje bolesť, útrapy, žiaľ... - za to môže Boh? Človek je Bohom obdarovaný rozumom a vôľou. Človek aj Bohu môže hovoriť: nie! Je kresťanské, keď sme pochopili Kristove slová: „Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé" (Mt 5,38n). Amen.