Meditácia na 04.07.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Piatok 13. týždňa v Cezročnom období | Mt 9,9-13
Viac o POVOLANÍ sa dočítate tu | neprehliadnite novinky
Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: „Poď za mnou!" On vstal a išiel za ním. Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?" On to začul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.` Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov."
Povolanie ku kresťanstvu. Máme prijať pozvanie ku povolaniu.
Všimli ste si, ako vážne, zodpovedne pristupujú mnohé deti k prvému svätému prijímaniu? Aj medzi birmovancami sú mnohí, pre ktorých táto sviatosť dospelosti vo viere mení ich životné pohľady, postoje, názory, čo v nejedenom prípade aj poteší rodičov, ale aj vyvoláva otázky. Evanjelista, jeden z dvanástich v dnešnom úryvku evanjelia nielen spomína, ako jemu Ježiš povedal: „Poď za mnou" (Mt 9,9)!
Čo znamenajú slová: „Poď za mnou!"? Boh stvoril človeka na Boží obraz a podobu, ktorý je prítomný v každom človekovi. Boh obdaril človeka duchovnou a nesmrteľnou dušou. Človek je jediný tvor na zemi, ktorého Boh chcel pre neho samého. Boh sám určil človeku cieľ života na zemi. Rozumom môže človek poriadok stanovený Stvoriteľom pochopiť a svojou vôľou má schopnosť nasmerovať sa k pravému dobru. Človek nachádza svoju dokonalosť v tom, že hľadá a miluje pravdu a dobro. Jedine človek svojím rozumom spoznáva Boží hlas, ktorý ho pobáda konať dobre a chrániť sa zlého. Každý človek je povinný riadiť sa týmto zákonom, ktorý sa ozýva vo svedomí a spĺňa sa v láske k Bohu a blížnemu. Mravný život svedčí o dôstojnosti ľudskej osoby. Dáva nám nezaslúžený dar, keď nás znova a znova vyzýva, oslovuje, pozýva: „Poď za mnou!" (KKC 1700-1709).
Aj pri dnešných slovách Pána Ježiša -„Poď za mnou!", je nám prejavená láska, dôvera, dostáva sa nám nádeje, ponúka sa nám priateľstvo Boha, ukazuje nám sám Boh, čo je dôležité a potrebné k našej spáse. Slová: „Poď za mnou!" sú skutočne darom každému z nás. Pozvanie môžeme i nepočuť, nechcieť počuť, zavrhnúť, neprijať, neosvojiť si. Pre strach? Pre radosti tohoto sveta? Pre naše iné plány života? Áno! Ježiš si nás pozýva a ponecháva každému slobodu rozhodovania. Necháva nám rozum, slobodnú vôľu a aj čas. Niečo musí dozrieť, iné neznesie odkladu. Ježiš pozýva často tých, ktorí sa cítia nepripravení, nehodní, sú zaskočení, vyhovárajú sa, že sú toho nehodní, nevzdelaní... Od jedných žiada, aby sa zriekli dovolených a príjemných veci, to sú tí do stavu duchovného. Od iných žiada, aby zostali vo svete, v stave manželskom či slobodnom, ale aby žili tak, aby si nezatvorili bránu večného života. Každý sme oslovený. Nik nie je vylúčený z pozvania a oslovenia. Každý máme svoj čas, svoje nenahraditeľné miesto. Žijeme len raz. Oslovení sme v tom duchu, aby sme splnili to, čím si každý zaslúžime večnú odmenu. Spasení môžu byť aj tí, čo nikdy nepočuli o Bohu. Keď svoj život prežili podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v konaní dobra, pravdy, lásky a spravodlivosti. Nám sa dostalo učenie Krista od detstva, či v neskorších rokoch. Primerane každému z nás, dáva svoju úlohu Boh. Boh nehľadí na osobu, ale milý mu je každý, kto koná spravodlivo.
Povolanie je spojené s povinnosťami, úlohami, ktoré určuje priamo Boh v Božích príkazoch a cez Cirkev. Amen.