Meditácia na 18.07.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Piatok 15. týždňa v Cezročnom období | Mt 12,1-8
V tom čase išiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Jeho učeníci boli hladní a začali trhať klasy a jesť. Keď to videli farizeji, povedali mu: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu.“ On im povedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť ani on ani tí, čo boli s ním, ale iba kňazi? A v Zákone ste nečítali, že kňazi v sobotu porušujú v chráme sobotu, a predsa sú bez viny? No hovorím vám: Tu je niekto väčší než chrám. Keby ste vedeli, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,‘ neboli by ste odsúdili nevinných. Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“
Význam nedele. Slávením nedele sa nič nestráca ale získava.
Aké mám hodnoty života? Každý človek má rebríček hodnôt; patrí to jednoducho k životu.
„Učeníci robia, čo nie je dovolené v sobotu" (Mt 12,3) čo neslobodno" (Mk 2,24)? Ale on im povedal: „Syn človeka aj pánom nad sobotou" (Mt 12,8)? Veľa ľudí sa zamýšľa nad významom slávenia nedele a jej zachovávaním. Počuli sme, že farizeji pristihli Ježišových učeníkov ako trhali klasy, pretože boli hladní. Vidíme, ako slovne zaútočili proti Ježišovi. Vždy našli na ľuďoch niečo nedokonalé a to im hneď vyčítali. Takýmto spôsobom sa význam soboty úplne strácal v malichernostiach. Hodnotu soboty takto stále znižovali a význam odpočinku sa úplne stratil. Pre nich sa to stalo rituálom a pre ľudí bremenom.
Skúsme sa teraz pozrieť na tento problém z iného pohľadu, ako to vníma dnešný človek. Ako sa ľudia dívajú dnes na nedeľu, keď sme svedkami veľkého rozmachu podnikateľských aktivít. Vezmime si takýto príklad. Často počujeme, ako sa nedeľa sprofanizovala potom, čo sú mnohé obchody otvorené. Rôzne Carrefoury, Hypermerkaty, Polus-centrá a Tescá sa stali novodobým chrámom, kde sa každý s každým stretne a môže sa porozprávať. Stáva sa to už určitým pravidlom, ako najlepšie stráviť nedeľný čas. Nedeľa ako sviatok sa stala tŕňom v oku zvlášť pre tých, ktorí chcú novými formami otroctva spútať človeka. Dokonca sme počuli aj taký názor, aby Cirkev preniesla bohoslužby do nákupných centier. Je to zaujímavá myšlienka, ako by sa mohol vyriešiť tento problém. Neochota samotných zamestnancov riešiť takúto situáciu vyplýva z jednoduchého dôvodu.
Čím viac pracujem, tým viac zarobím a okolo toho sa všetko točí. Čo urobí, alebo čo už urobila v tejto situácii Cirkev? Písali sa pastierske listy dokonca aj spoločné vyhlásenie pre vládu. Sme svedkami, že v tejto veci sa ťažko dá niečo pohnúť. Ľudia akoby nevideli alebo nechcú vidieť, že Cirkvi vždy išlo o duchovné a materiálne dobro človeka. Preto je táto výzva omnoho aktuálnejšia a potrebnejšia. Boh chcel pre ľudí vždy to najlepšie. Kristus sa netají s tým ani pred farizejmi, i keď ho vždy odsudzovali. Dnešný človek si musí uvedomiť, že prirodzený zákon v sebe nikto nemôže zmeniť. Človek stvorený na Boží obraz dostal príkaz podrobiť si zem a spravovať svet v spravodlivosti a svätosti a zamerať seba samého a vesmír na Boha. Potom vidíme, že Boh dáva ľuďom sobotu ako deň „odpočinku", kedy má kontemplovať nad dielom Božím. Nie je to iba sladké nič nerobenie, ale dynamika vzťahu medzi Bohom a človekom. Keď Kristus vykúpil celé ľudstvo dňom odpočinku sa stala nedeľa ako prvý deň v týždni. Deň Pána sa nám javí aj ako deň Cirkvi.
Ďakujeme Bohu za celý týždeň, v ktorom sme pracovali pre seba, pre ľudí a taktiež pre Božie kráľovstvo. Deň Pána má vždy priame spojenie s dňom človeka. Odpočinok je posvätná vec pre každého človeka a je nevyhnutné vytrhnúť sa z kolobehu pozemských povinností. Amen.