Meditácia na 22.07.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok 16. týždňa v Cezročnom období | Mt 12,46-50
Poznáme svoju rodinu. Vieme kto je naša matka, brat....
A Ježiš hovorí: "...Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat, sestra i matka" (Mt 12,50). Ježiš nie je pomätený. Nehanbí sa za svoju mamu, bratov, ale každému z nás hovorí o tom, že keď plníme vôľu Otca, stávame sa jeho najbližšími bratmi a sestrami. Každý sme v duchovnom príbuzenstve s ním ako jeho rodná matka.
Túžme byť často s Ježišom "...Chcú sa s tebou rozprávať" (Mt 12,47). Túžme byť čo najbližší s Ježišom. Čo by sme chceli viac? On si to od nás praje. Náš Boh to od nás očakáva. Vykúpil nás svojou smrťou. "Plniť vôľu nášho Otca" (Mt 12,50). Čím viac sa stávame bratmi a sestrami i matkami Ježiša? Svet nás môže čím všetkým oklamať, nadchnúť, zviesť, ale nedá nám to, čo nám sľúbil Ježiš. Ani moľ, hrdza ani zlodej nás neberú o to, čo sľúbil nám Ježiš. On nesklame, nezabudne na nás. Prečo? Lebo keď my jeho milujeme, on ešte viac miluje nás. Verí nám. Pre nás sú v Božom kráľovstve pripravené veci, čo si dnes ešte nevieme očami predstaviť. Naše zmysly stoja pre čímsi zahaleným, o čom Ježiš hovorí ako o realite. Pripravil nám u otca miesto. Prosil za nás zoslanie Ducha Svätého. Chce nás mať pri sebe. Čo viac nám mohol sľúbiť? Od nás záleži, našej vytrvalosti v konaní dobra na zemi pokiaľ žijeme, večnosť s Ním.
Kresťanské bratstvo sa rodí z toho, že sme synmi toho istého Otca od Ducha pravdy: "Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi" (Rim 8,14). Ale rodina Božích detí, aby mohla žiť v jednote a pokoji, potrebuje niekoho, kto ju bude v pravde ochraňovať a múdro i spoľahlivo viesť a to je úlohou apoštolov." Spoločenstvo sa rodí z viery vzbudenej apoštolským ohlasovaním, živí sa lámaním chleba a modlitbami, a prejavuje sa v bratskej láske a službe. Nachádzame sa pred opisom spoločenstva rodiacej sa Cirkvi, v bohatstve jej vnútornej dynamiky a jej viditeľných prejavov: dar spoločenstva je uchovávaný a zveľaďovaný apoštolským úradom, ktorý je darom pre celú komunitu. Cirkev pravdy, apoštoli a ich nástupcovia sú kustódmi a svedkami depozitu pravdy odovzdanej Cirkvi, ako aj služobníkmi lásky zjavenej a darovanej Ježišom Kristom. V tomto zmysle ich služba je predovšetkým službou lásky, a láska, ktorú prežívajú a rozširujú, sa nedá oddeliť od pravdy, ktorú chránia a odovzdávajú. Pravda a láska sú dve tváre rovnakého daru pochádzajúceho od Boha, vďaka apoštolskej službe uchovávaného v Cirkvi a dotýkajúceho sa nás až po dnešok.
O Duchu Svätom hovoríme, že je láska ktorá vychádza od Boha Otca k Synovi a naopak. Veríme, že pravá láska je možná len v čistom srdci. Je potrebné dbať o čistotu srdca. Boha nemusíme vtedy hľadať v makrokozme. Aj tam ho môžeme vidieť v zákonoch vesmíru, ale môžeme ho vidieť v očiach dieťaťa, hrejivom podaní ruky priateľa, bozku manžela, milovaného človeka... Je potrebné poznať a spolupracovať s darmi Svätého Ducha. Amen.