Meditácia na 24.07.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok 16. týždňa v Cezročnom období | Mt 13,10-17
K Ježišovi pristúpili učeníci a spýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ On im odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu. Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo: ‚Budete počúvať, a nepochopíte, budete hľadieť, a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa aby som ich nemohol uzdraviť.‘ Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú. Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.“
Počúvať a konať. Byť zodpovedný za svoju spásu.
"Budete počúvať, a nepochopíte, budete hľadieť, a neuvidíte" (Mt 13,14). Ako rozumiem Božiemu slovu - napríklad, ako sa správam k bratovi, sestre? "Ak niekto povie: „Milujem Boha," a nenávidí svojho brata, je luhár" (1 Jn 4,20). Keď sa uzatváram k bratovi, pestujem odmeranosť, staviam na pýche, hneve, zatrpknutosti, bezohľadnosti... Veď iné je nám určené poslanie.
Máme si byť sprievodcami na ceste. Tak napríklad, ako rýchle príjmem Božie slovo. Nadšenia sa musí veriaci kresťan chrániť. Nadchnúť sa môžem za šport, zberateľskú vec, ale nie za Boha. Božie slovo je triezve. Nadšenie robí šťastným na chvíľu, ale Božie slovo robí človeka šťastným natrvalo. Pre nadšenca príde malá a nepredvídaná ťažkosť, prekážka a jeho nadšenie sa rúca. Spomeňme si na podobenstvo o mužovi, čo staval na piesku (nadšenec). Božie slovo nás vedie stať sa "odolným". Každodenné povinnosti, ťažkosti ukazujú na našu vernosť k Bohu. Vieme, že denný kolobeh, tlak, ešte viac udúša v nás Božie slovo. Je potrebné systematicky pracovať na svojom zdokonaľovaní, povahe, odstraňovaní chýb. Vedieť správne a pozorne počúvať, uposlúchnuť a podobne. Dať sa formovať každý deň Božím slovom. A taktiež sa sám stať Božím slovom. Preto Ježiš často hovoril v podobenstvách. Nepochybujeme, že je veľmi dôležité podobenstvo Pána Ježiša i nám pre dnešnú dobu adresované, poznať, porozumieť a zrealizovať ho v živote. Z evanjelia spoznávame, že len malá skupina dosiahne svoj cieľ. Je to výzva pre nás.
Albíno Luciani v knihe "Otče náš" kladie nám do hĺbky nášho srdca obraz. Kto to príjme, mnohému sa naučí. Sú ľudia, ktorí si urobili zo svojho života čakáreň. Vlaky prichádzajú a odchádzajú a oni si hovoria: „Do tohto ešte nenastúpim až do nasledujúceho." To znamená: „Potom sa vyspovedám, na konci môjho života." Takýto postoj je však riskantný, lebo tu nejde o nejakú formu turistickej cesty, ale o cestu k večnej spáse.
Preto prijímame zodpovednosť za ohlasovanie Božieho slova, ale i jeho prijímanie nami samými. Prosme o milosť, aby sme zodpovedne pracovali na svojom posvätení a získali čo najväčší stupeň úspechu. Vieme, že kto veľa dostal, že od neho sa bude aj veľa žiadať. Chceme obchodovať s talentami nám zverenými, aby sme - keď sme dostali tri, získali ďalšie tri a keď päť, tak ďalších päť. Volíme si byť radšej mýtnikom, ako farizejom, byť vracajúcim sa márnotratným synom, ako hnevajúcim bratom. Radšej Tomášom ktorý volá „Pán môj a Boh môj" (Jn 20,28), ako pyšným farizejom.
Zaangažovať sa vo vlastnom živote máme a musíme. Ale je správne, keď primerane vieme priložiť ruku k správnemu dielu. Nech je to prianie každého z nás. Amen.