Meditácia na 04.08.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok 18. týždňa v Cezročnom období | Mt 14,13-21
Neprehliadnite novinky na AUGUST
Keď Ježiš počul o smrti Jána Krstiteľa, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo." Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!" Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby." On povedal: „Prineste mi ich sem!" Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.
Eucharistia. Byť sýty - na to nestačí len jedlo.
Môžeme sedieť vo vyhľadávanej reštaurácií a nenasýtime sa. A stačí domáca kuchyňa a sme šťastní. O jednej takej udalosti rozpráva dnešné evanjelium - o rozmnožení piatich chlebov a dvoch rýb na pustom mieste, kde sa veľký zástup nasýtil, a kde nazbierali dvanásť plných košov odrobín; evanjelium hovorí: „Všetci jedli a nasýtili sa" (Mt 14, 20).
Eucharistia - to nie je iba najväčší prejav Lásky, ale i živá prítomnosť Pána Ježiša pod viditeľnými znakmi. Je to základná pravda o Eucharistii nesúca božskú pečať autentičnosti. Ježiš predsa povedal: „Ako mňa poslal živý Otec a ja žije z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa" (Jn 6, 57). Ježiš učí jasne a zrozumiteľne, že kto chce získať večný život, že bez prijímania (teda odmietaním tohto chleba), nemôže získať tento život. Ježiš čo raz povedal, nič neodvolá. Vidíme, že jedná sa o niečo veľmi dôležité, pretože Pán Ježiš nepoužíva alternatívy. Je isté, že s tajomstvom Ježišovho tela pod spôsobom chleba sú spojené ťažkosti, ale Ježiaš stojí na tom, aby sme toto tajomstvo prijali a žili z neho.
Pri inej udalosti povedal: „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili" (Jn 20,29). Áno, šťastní môžeme byť, keď prijímame Ježiša v tomto tajomstve lásky, ktorým nás sýti zázračným spôsobom v naších dušiach, ako nasýtil hladný zástup na púšti chlebami a rybami. Sám Boh, Ježiš Kristus nám pripravil pokrm, vlastné telo, keď prvý raz pri rozlúčke s apoštolmi vzal chlieb a víno a povedal: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo...toto je moja krv" (Mt 26,26-27). Tejto udalosti predchádzali iné udlosti, počas ktorých Ježiš pripravoval učeníkov na veľmi dôležitú vec.
Zástup, kde len mužov je asi päťtisíc, okrem žien a detí zabudne pri počúvaní Ježiša na potrebu tela, jedlo. Ježiš nezabúda ani na túto skutočnosť. Apoštoli vidia len pusté miesto, kde práve sa nachádzajú. Pre Ježiša nejestvuje beznádejná situácia. Prianím Ježiša je, aby udalosť utkvela hlboko v pamäti apoštolov, aby si navždy zapamätali, že nejestvuje taká situácia, v ktorej by Kristus nemohol pomôcť. Je potrebná viera. Ako potrebuje kňaz mať vieru, keď v jeho rukách sa z chleba stáva Telo Krista. Príhoda z púšte poúča o nevyčerpateľnom poklade Pána Ježiša. On má vždy, aj keď veľa rozdá; Ježišovi nikdy nebude chýbať. Ak by sa kňazské účinkovanie opieralo len o ľudskú múdrosť, veľmi rýchlo by sa vyčerpalo, ale ono je opreté o Božie slovo. Kto spolupracuje s Bohom, kto viac myslí na Boha ako na seba, ten nikdy nemôže spoznať nedostatok, spodok, dno. Tak ako Telo Pána Ježiša vďaka Božej milostí sa nikdy nemôže vyčerpať, ale čím ďalej, tým viac sa môže presvedčiť o láske Pána Ježiša. Kňaz, ktorý verne reprezentuje svojho Majstra, nikdy sa neocitne v situácií, že má prázdne ruky. Jeho ruky vždy budú mať čo ponúknuť, čím obdarovať, čím obohatiť. Kto verí v zázrak rozmnoženia chlebov a rýb, nikdy nebude pociťovať stav núdze a krízy. Amen.