Meditácia na 10.08.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Dar umenia je možný každému
Umenie žiť.
Vedieť pekne prežiť deň, týždeň, mesiac vôbec nie je ľahké. Najlepšie sami viete, koľko vás to stojí námahy. Preto niekedy povieme, že dobre prežiť svoj život je drina a umenie. Je to pravda. Stojí nás to veľa námahy a učíme sa to celý život.
Ježiš Kristus nám v Božom slove ukazuje cestu a učí nás umeniu zmysluplne prežiť svoj život. V biblickom ponímaní slovo umenie neoznačuje umeleckú činnosť. V tomto prípade pod slovom umenie nemyslíme na umelecké sochy, obrazy, rezby, romány alebo na hudobné či umelecké diela. Ale ide tu o poznanie, či vedenie, teda o vedomosť alebo inými slovami o učenosť, rozum, pochopenie, vnímanie, učenie. Jednoducho povedané o schopnosť naučiť sa. Ide o preklad gréckeho slova gnósis, čo znamená poznanie, vedomosť. Dar poznania patrí medzi sedem darov Ducha Svätého. Tento piaty dar Ducha Svätého sa kedysi nazýval aj darom umenia. Keď hovoríme o dare umenia, môžeme povedať, že je to dar od Boha, v ktorom nám dáva schopnosť žiť svoj život tak, aby nás i našich blížnych dvíhal k nebu. Je umenie dobre prežiť svoj život. Dar poznania sa veľmi úzko spája, ba až prelína s darom umenia. Veľmi dobre to vidieť na sv. Terezke, ktorá bola vyhlásená za učiteľku Cirkvi. Nie kvôli vzdelaniu, ale kvôli poznaniu, umeniu nádherne žiť svoj život. Dar umenia je darom Božím, v ktorom nám Boh ponúka schopnosť, umenie žiť svoj život.
Každé umelecké dielo má svoju krásu, svoju hodnotu. Život človeka má nevyčísliteľnú hodnotu vtedy, keď je správne a pekne prežitý. Možno si teraz poviete: „Ale ako ho prežiť?" Tento otáznik je v mnohých z nás. Nedávno som čítal jednu úvahu, ktorá začínala týmito slovami: „Vždy sa mi videlo tak trochu nespravodlivé byť vrhnutý na tento svet bez návodu na jeho použitie. Aj šoférovať vás naučia v autoškole, ale ako žiť, to nikto netuší. Jestvujú o tom iba domnienky, ktoré občas tí múdrejší medzi nami zverejňujú ako istú cestu, no vždy bez záruky." Jednu z ciest, ako prežiť život, nám dáva Ježiš. Nedáva nám len cestu, ale dáva nám aj záruku, a to večný život. Pozemský život, to je škola, v ktorej sa okresávame a pripravujeme na ten nebeský. Je to škola, v ktorej neexistujú prázdniny. Potvrdzuje to aj jedno brazílske príslovie, ktoré tiež hovorí, že „v škole života nie sú prázdniny". Dennodenne sa učíme a pripravujeme na lepšie prežitie zajtrajška. K tomuto vás chcem práve dnes povzbudiť, učme sa plnohodnotnejšie žiť. Je to veľké umenie, z ktorého môže vzniknúť krásne umelecké dielo, za ktoré budeme hodnotne ocenení najväčšou cenou a to spásou našej duše.
Veľa ľudí získalo túto cenu, o ktorú tiež museli denne tvrdo zápasiť. Títo ľudia nám ukázali, ako žiť. Dali nám vzor. Je medzi nimi veľa Bohu zasvätených, ale aj veľa otcov, matiek a dokonca i detí. Mnohých z nich Cirkev uctieva ako orodovníkov v nebi, s prívlastkom blahoslavení alebo svätí, napríklad páter Pio, blahoslavená matka Tereza. Je však aj veľa ľudí okolo nás, ktorí nám svedectvom svojho života ukázali, ako žiť. Nehovoriac o mnohých životných skúsenostiach starších ľudí, našich súčasníkov, ktorí by nám vedeli rozpovedať mnohé pekné svedectvá. Ako žili v chudobe, jednoduchosti, niekedy v jednej izbe až desiati.
Počuli ste o žene, ktorá ovdovela s ôsmimi deťmi? Manžel dostal vredy na žalúdku. Podrobil sa operácii. Začalo to hnisať, na to prišiel zápal. Jeho utrpenie ukončila smrť. Zostalo jej osem detí. Naviac do domácnosti patrili ešte dve adoptované siroty. Keď sa vrátila z pohrebu, nemala času vyplakávať za mužom. Deti potrebovali jej starostlivosť. Videla, že bude musieť byť svojim deťom nielen matkou, ale i otcom. S výchovou začala veľmi prísne. Chybu a hriech nikomu neopomenula. Z jej detí vyrástli okrem iného dvaja kňazi, dve rehoľné sestry. A obe siroty, o ktoré sa starala, tiež zasvätili svoj život Bohu. Po chvíľach radosti prišiel čas skúšok, prenasledovanie Cirkvi. Jej deti pobrali do väzenia a do koncentračných táborov. Jeden zo synov na následky trýznenia zomrel. Matka prežívala ťažké chvíle. Denne sa modlila. A všetko odovzdávala Bohu. Po prenasledovaní išla bývať k synovi, kde si zlomila nohu a ostala odkázaná na barle. Dožila sa pekného veku, zomrela 103-ročná v náručí svojho syna, kňaza. Jednoduchá žena, ktorá naplno prežila svoj život vo vzťahu s ľuďmi i vo vzťahu s Bohom. Nebála sa ťažkostí. Vo svojom živote nevegetovala, ale plnohodnotne prežívala každý deň. Z jej života vzniklo krásne umelecké dielo. Verím, že ju Boh ocenil najvzácnejšou cenou, spásou jej duše.
Nebojme sa naplno prežiť svoj život. Vytvorme z nášho života aj my krásne hodnotné umelecké dielo. Viem, že nás to bude stáť veľa námahy. Ale bez nej to nejde. A tak isto to nepôjde bez Božieho požehnania. Preto prosme Ducha Svätého, aby nám udelil tento dar, ktorý je dôležitý pre našu spásu. Amen.