Meditácia na 21.08.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok 20. týždňa v Cezročnom období | Mt 22,1-14
Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!` Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.` Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?` On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.` Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených."
Uznať Ježiša za svojho Boha.
Premýšľali ste ako si uchrániť svoju vieru a ešte viac, ako rásť vo viere? To bolo vtedy, keď ste si uvedomili, koľko je v okolí ľudí, ktorí boli pokrstení, pristupovali ku sviatostiam, zúčastňovali sa na svätých omšiach a dnes, hoci im nikto nebráni, žijú mimo Cirkvi, bez Boha, hoci niektorí z nich ešte vyslovia, že sú kresťania. Snáď vás chcelo pomýliť aj to, že im sa poväčšine v živote darí, a to aj bez pomoci Pána Boha, tvrdia niektorí z nášho okolia.
Pán Ježiš nám aktuálnosť našich snáh pripomína aj slovami evanjelia: „Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených" (Mt 22,14). Slová zo záveru podobenstva o pozvaní na svadbu, ktorú kráľ vystrojil svojmu synovi. Pán Ježiš ich predniesol v prítomnosti starších a tých, čo striehli na jeho život, krátko pred svojou smrťou. Podobenstvo má hlboký zmysel. Možno v ňom sledovať tri časti. V prvej o kráľovi, ktorý cez svojich sluhov pozýva na svadbu svojho syna. Druhá časť hovorí o pozvaných, ktorí odmietli svoju účasť a ktorých rozhnevaný kráľ vyničil. A v tretej časti hovorí o človeku, ktorý opovrhol svadobným odevom, prišiel na svadobnú hostinu bez neho a ktorého kráľ rozkáže vyhodiť z hostiny a za urážku tvrdo potrestá.
Podobenstvom Ježiš prítomným poukazuje na históriu Izraela. "Kráľom" v podobenstve je Boh. " Pozvanými" je národ Izraela. "Synom" je predpovedaný Mesiáš, čiže Ježiš Kristus. "Svadba" je prisľúbené nebeské kráľovstvo, stav blažena, ktorý Boh prisľúbil každému človeku. "Svadobným rúchom" je stav duše, byť v priateľstve s Bohom, žiť v milosti posväcujúcej.
Slová Pána Ježiša pokračujú treťou časťou. Svadba nebola odvolaná, aj keď pozvaní jej neboli hodní. Ježiš prišiel spasiť všetkých ľudí. Preto posiela v ďaľšich dejinách svojich apoštolov až do dnešných dní všade do celého sveta, aby pozvali každého, aby mali účasť na svadobnej hostine v jeho kráľovstve. Celý svet je pozvaný k viere jedného Boha. Ježiš svojou smrťou každému človeku zaobstaral svadobné rúcho. Hoci Ježiš na kríži premohol smrť, každý človek musí zomrieť a po smrti dochádza k stretnutiu s Bohom Sudcom - Ježišom. A tu sa napĺňajú slová o zhromaždení na svadobnej hostine, kde rozhodne svadobné rúcho, stav priateľstva s Bohom. Pozvanie na svadbu je pozvanie k večnému šťastiu k večnému stretnutiu s Bohom. Po čom viac môže túžiť človek? Čo viac si môže ešte priať? A predsa človek zabúda na ponúknuté šťastie od Boha a slobodne a dobrovoľne si volí iné šťastie. Od prvého pádu človeka, najväčším a najvážnejším hriechom je pýcha. Človek nechce, aby sa mu niekto, ani Boh miešal do jeho života. Chce si byť pánom sám sebe. Často človek prechádza okolo Boha a stretáva sa s ním. Boh mu ponúka pravé šťastie a človek si Boha nevšíma. Ježiš nás veľmi má rád. Má záujem o nás.
Preto prežime túto eucharistickú slávnosť naplnení vďakou za preukázané nám dobrá a milosti od Pána Boha, a prosme za seba a za nám zverených o posilu. Amen.