Meditácia na 26.08.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok 21. týždňa v Cezročnom období | Mt 23, 23-26
Ježiš povedal zákonníkom a farizejom: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste, čo je v zákone dôležitejšie spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť! Toto bolo treba robiť, a tamto nezanedbávať. Slepí vodcovia! Komára preciedzate a ťavu prehĺtate. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo čistíte čašu a misu zvonka, ale vnútri sú plné lúpeže a nečistoty! Slepý farizej, vyčisti čašu najprv znútra, aby bola čistá aj zvonka!"
Aktuálne beda. V čom spočíva?
Často obdivujeme krásu domov zvonka. Niektoré majú svojský štýl, je to zvláštnosť tohto kraja i to, že ľudia si potrpia navonok. No vnútro je často pravý opak. Toto môžeme prirovnať aj ku správaniu sa farizejov a zákonníkov, ktorým Pán Ježiš vyslovuje v evanjeliu dva razy: Beda! Pán Ježiš vyslovuje dvakrát: „Beda!" Prečo? Pre nezhodu v živote farizejov a zákonníkov medzi ich vnútrom a vonkajším životom. Vodcovia národa sa dostali do takého stavu, že pre ich učenie bolo na prvom mieste vonkajšie správanie. Inými slovami: ich duchovný život, vzťah k Zákonu zostal len na povrchu. Preto Ježišovo „beda" patrí ich vonkajšiemu plneniu prikázaní.
My vieme, že Pán Ježiš odpovedal jednému z nich na otázku: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie? Milovať budeš Pána, Boha svojho... a svojho blížneho ako seba samého" (Mt 22,36-39). O obidvoch príkazoch vedeli, ale táto skupina ľudí však namiesto toho, aby si všímala napríklad sociálnu otázku, venuje sa len tomu, čo sa im zdá ako najlepšie. Stávalo sa, že vedeli prinášať obete, predpísané desiatky z mäty, rasce, kôpru, ale zabudli, čo potrebovalo ich okolie ešte viac. Nevenovali pozornosť spravodlivosti, milosrdenstvu a vernosti. Áno, oni prinášali predpísané obete, ale ich vnútro, ktoré skrývalo voči blížnym a núdznym nelásku, ostalo hluché. Bolo by pre nich krajšie a lepšie, keby sa boli rozdelili s chudobnými a núdznymi. Tento postoj Pána Ježiša nám jasne hovorí, že vnútorné zmýšľanie je viac ako obradná čistota, že zákon lásky je vyšší ako liturgické kultové predpisy.
V každom náboženstve je veľké nebezpečenstvo, že časom sa hlavné zásady pokryjú, zanesú čímsi nedobrým, zakryje sa ich podstata. Preto musíme byť opatrní a časom je potrebné zamyslieť sa nad podstatou, aby sme vedeli správne v živote rozlišovať. Je tu vážne nebezpečenstvo, že aj tzv. dobrí kresťania môžu zostať len na povrchu duchovného života, a to ich nielenže po čase prestane uspokojovať, ale skôr-neskôr odpadnú. My sme predsa povolaní k niečomu krásnemu, a to nielen na pohľad, ale aj k hĺbke... Viem si uvedomiť, že to nie sú len vonkajšie gestá, slová, ale aj čosi z tej vnútornej, úžasnej a skrytej sily? Nerobím len preto službu blížnemu, aby mi on raz vrátil? Viem v pomoci druhému vidieť prejav lásky ku Kristovi, ktorý je v každom človeku?
Pán Ježiš vystríhal farizejov a zákonníkov, že viacej dbali na vonkajšok a ich vnútro ich nezaujímalo. Teda všímajme si svoje vnútro aspoň toľko, koľko času venujeme svojmu vonkajšku. Deň má 24 hodín. Koľko minút z nich si nájdem pre Boha? Ach, keby to bolo 24 minút! Počas nich sa dá pomodliť jeden ruženec, ráno a večer tie najzákladnejšie modlitby: Otče náš, Zdravas a Sláva. Amen.