Meditácia na 01.09.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok 22. týždňa v Cezročnom období | Lk 4,16-30
Všetci sme od svojho narodenia až do smrti v škole života. Naučme sa žiť plnohodnotne.
Ponúkame Vám malú učebnicu pre Vašu dušu HERBÁR MYŠLIENOK ĽUBOMÍRA STANČEKA 4.
Ježiš prišiel do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok." Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli." Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?" On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti." A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman." Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.
Svedectvo. Byť svedkom Ježiša.
Aké máme skúsenosti zo svedectvo viery? Nestalo sa vám, že aj "kresťania" sa hanbia vyznať vieru? Rozprával muž o svojom spolupracovníkovi. Jedného dňa ma tento spolupracovník navštívil. Pri reči som sa ho spýtal: „Počuli ste už niekedy evanjelium?" „Nie," odpovedal, „ale videl som ho. Poznám človeka, ktorý bol postrachom celého okolia. Bol alkoholik, drogoval bol nebezpečný ako divoká šelma. Ale vplyvom evanjelia sa úplne zmenil. Teraz je láskavý a dobrý a alkoholu sa celom vzdal."
Ježiša v dnešnom evanjeliu rodáci neprijali, že z jeho úst vyšli slová: „Akiste mi pripomeniete slová: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti" (Lk 4,23). Pán Ježiš prichádza k svojim a svoji ho poznajú: veď je to Jozefov syn. Spoznávajú v ňom, samozrejme, svojho krajana - a ako taký, nie je pre nich zaujímavý a neprejavujú mu ani uznanie. Poznajú ho ako svojho rodáka - ale nie ako Mesiáša. A práve ako taký, sa im chce predstaviť, keď číta mesiášsky úryvok z proroka Izaiáša; prorok jasne poukazuje na neho, ale oni to neprijímajú ani mysľou, ani srdcom. Keď pozeráme na príklad tých Nazaretčanov, môžeme pochopiť, čo to znamená poznať Krista. Znamená to vyjsť z tmy, z tmy omylu, klamu, neúprimnosti. Poznať Krista znamená oslobodiť sa od svojho egoizmu, lakomstva, pýchy, zmyselnosti, pohodlnosti; znamená to dovoliť povedať si pravdu - predovšetkým pravdu o nás samých; znamená to prijať pravdu - hoci aj nepríjemnú, ťažkú, nepohodlnú. Takýchto právd nás neušetrí Pán Ježiš, napriek tomu, že sme pre neho svoji - a práve preto, že sme svoji.
Kristus, keď sa stal človekom, našiel medzi nami svoju vlasť; nechže v tejto vlasti bude vzácnym prorokom, aj keď nám zjavuje náročné pravdy; za tieto pravdy, za naše oslobodenie z tmy, obetuje svoj život. Nikto nie je prorokom vo svojej vlasti. Príslovie sa dá zneužiť. Všetko, čo od nás Ježiš žiada, je vydať svedectvo o pravde v tomto svete, v prostredí, kde žijeme a pracujeme. Teda jednoducho odolávať tým falošným prúdom súčasnosti, ukazujúc na vlastnom živote, že sa dá žiť aj inak, krajšie a dokonalejšie. To prinúti mnohých z nášho okolia pýtať sa na zmysel života.
Naše svedectvá s vydávaním o viere môžu byť rôzne. Je potrebné, aby sme sa najprv pozreli pozorne na svoj život. Nechcime od druhých, čo nerobíme my. Otec hovorí: Syn pil, aj ma udrel... Raz som na neho kričal: „To ťa učili na náboženstve a v kostole?" Odpovedal mi: „Ty mlč! Teba som nikdy nevidel byť kresťanom." V ten deň som si vstúpil do svedomia a zmenil som život." Jeden od druhého a jeden pre druhého potrebujem žiť svedectvo viery. Amen.