Meditácia na 04.09.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok 22. týždňa v Cezročnom období | Lk 5,1-11
Viac o POVOLANÍ sa dozviete v Herbári myšlienok Ľubomíra Stančeka tu.
Keď Ježiš vyšiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu. Šimonovu testinú trápila vysoká horúčka a oni ho prosili za ňu. Postavil sa nad ňu, rozkázal horúčke a tá ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ich. Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich. Z mnohých vychádzali aj zlí duchovia a kričali: „Ty si Boží Syn." On im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš. Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto. Ale zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal. On im však povedal: „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný." A kázal po judejských synagógach.
Svet má vážne výhrady proti kresťanstvu. Pokladajú vieru náboženstvo za súkromnú vec, Boha za náhradu a za ópium. Tento stav nás vyzýva k vydávaniu svedectva o svojom vzťahu ku Kristovi, k Bohu. Je to pre nás výzva. Ježiš, nielen Šimonovi na Genezareckom jazere, ale i nám dnes hovorí: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov" (Lk 5,4)!
Evanjelista sv. Lukáš podrobne opisuje udalosť, počas ktorej Ježiš urobil zázrak, ktorý voláme "zázračným rybolovom", ale zvlášť poukazuje na povolanie Šimona - Petra a jeho spoločníkov, kedy Petrovi povie: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí" (Lk 5,10). Známa udalosť z evanjelia a predsa je potrebné dôkladne text rozobrať, pretože v ňom je ukázaná cesta, ako nájsť cestu a uveriť Bohu. Človek najprv musí uveriť v seba, poznať svoje možnosti a vedieť vieru prijať za svoju. Po čase radosti z vlastných úspechov, musí prežiť horkosť ťažkosti. Musí stratiť nádej v seba a poznať, aké sú jeho sily ohraničené. Peter bol dobrý rybár, ale bezúspešná noc mu poslúžila odkryť svoju biedu, aby poznal, ako málo dokáže. Bezúspešná práca je často hodinou poznania seba samého. Až vtedy, keď človek osobne zažije etapy viery v seba a sklamanie v seba, môže nastúpiť na tretiu, celého uverenia Bohu. Vtedy Peter na slovo Ježiša spustil sieť. Chytí množstvo rýb, ale vtedy si uvedomuje, že tu už nejde o ryby, ale o jeho vieru. Postavil sa na cestu uverenia Bohu a od tej chvíle urobí všetko, aby sa nevzdialil z tejto cesty.
Ľudia najčastejšie stotožňujú svoje uverenie Bohu s vierou v seba. Usudzujú, že viera to je dopingový prostriedok a ten, kto ho osobne zažije, že ho premôže. V tom čase veriaci človek vie, na čom je. A spoznáva hranice svojich možnosti, ale rovnako z toho poznáva pomoc všemohúceho Boha, pre ktorého neexistujú nemožné veci. Človek nadobúda istotu, že to nie on, ale Boh v ňom pôsobí. Človek aj naďalej zostáva slabý, ale môže s Bohom spolupracovať. Všetko robí tak, aby ostal poslušný Bohu. V živote zažijeme nejednu príležitosť osvedčiť sa, či viac veríme Bohu, ako iným ľuďom, alebo sebe.
Ján dostal ponuku podnikať. Bolo to lákavé najmä pre dobrý výnos. Pri skúmaní materiálov zistil, že je to proti jeho morálke. Nezapochyboval. Ponuku neprijal. Iní čo podľahli, na vec doplatili. Utvrdil sa v presvedčení, že Bohu treba viac veriť, ako iným či sebe.
Texty dnešných čítaní nám odrývajú dar povolania. Uvedomujeme si, že každý pokrstený dostal dar povolania, aby splnil svoju ľudskú úlohu. Stvoriteľ nás obdaroval nesmrteľnou dušou a vyzval človeka, aby uskutočnil svoju misiu, ktorou konkrétne jeho, človeka poveril. Pravda, človek môže odmietnuť tento dar svojím rozumom a slobodnou vôľou, tým však rozhoduje o svojej odmene či treste. Splnenie tejto úlohy záleží od stupňa nášho otvorenia sa na hlas svedomia v udalostiach a rozhodnutiach každého dňa. Amen.