Meditácia na 08.09.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok 23. týždňa v Cezročnom období | Narodenie Panny Márie Mt 1,1-16.18-23 | Lk 6,6-11
~٠•✿•♡ viac o PANNE MÁRII sa dozviete tu ♡•✿•٠~
Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho. Abrahám mal syna Izáka, Izák Jakuba, Jakub Júdu a jeho bratov, Júda Faresa a Záru z Tamary. Fares mal syna Ezroma, Ezrom Arama. Aram mal syna Aminadaba, Aminadab Násona, Náson Salmona, Salmon mal syna Bóza z Rachaby, Bóz Obeda z Rút, Obed Jesseho a Jesse kráľa Dávida. Dávid mal syna Šalamúna z Uriášovej ženy. Šalamún mal syna Roboama, Roboam Abiáša, Abiáš Azu, Aza Jozafata, Jozafat Jorama, Joram Oziáša. Oziáš mal syna Joatama, Joatam Achaza, Achaz Ezechiáša. Ezechiáš mal syna Manassesa, Manasses Amona, Amon Joziáša, Joziáš Jechoniáša a jeho bratov za babylonského zajatia. Po babylonskom zajatí Jechoniáš mal syna Salatiela, Salatiel Zorobábela, Zorobábel Abiuda, Abiud Eliakima, Eliakim Azora. Azor mal syna Sadoka, Sadok Achima, Achim Eliuda. Eliud mal syna Eleazara, Eleazar Matana, Matan Jakuba. Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus. S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov." To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel," čo v preklade znamená: Boh s nami.
Narodenie Panny Márie
Zloba už neraz priniesla nejedno utrpenie, nedorozumenie. Nevyhol sa jej ani Ježiš. Ako pravoverný Žid ide v sobotu do synagógy. Prichádza sem i človek s vyschnutou rukou, ktorý ani netuší, že práve okolo jeho ruky sa odohrá významná udalosť, o ktorej sa bude hovoriť až do konca sveta. Pán Ježiš mu ruku nielen vylieči, ale vypovie slová, ktoré si budeme pripomínať do konca sveta. Pýtam sa vás: „Slobodno v sobotu robiť dobre, alebo zle, zachrániť život, alebo zničiť?" (Lk 6,9). Ich jednanie nebolo čestné. Ježiš to vedel. Farizeji si zakladali na zachovávaní pokoja v sobotu. Množstvo ich príkazov a zákazov, ktoré sa týkali slávenia soboty, bolo viac na škodu ako na úžitok veriacim Židom. Vidíme to aj z ich nezdravého prístupu k človeku, ktorý trpí, má vyschnutú a ochrnutú ruku. Pán Ježiš je veľmi milosrdný. Má úžasný súcit s trpiacimi. Veď je Mesiáš. Preto chce skupine farizejov dať dôkaz, že on je Mesiáš. Uzdraví ruku chorému a tým im dá aj poučenie, že je Pánom soboty. Krátko pred touto udalosťou apoštoli cestou cez pole trhali klasy a jedli zrnká. Farizejom sa to nepáčilo, lebo bola sobota. Veľmi ťažko to znášali, že Ježiš ruší ich príkazy a zákazy, preto v synagóge dávali pozor, či bude Pán Ježiš uzdravovať, a tak sa podľa nich dopustí rušenia sobotňajšieho pokoja. Ježiš poznal zlé zmýšľanie farizejov, a preto im kladie otázku: „Slobodno v sobotu robiť dobre, alebo zle, zachrániť život, alebo zničiť?" (Lk 6,9).
Tým dostal farizejov do ťažkej situácie. Je logické, že sa ani v sobotu nemá robiť zle, ale ani zanedbávať dobro a v tomto prípade to bolo uzdravenie chorej ruky. Ježiš jedná ľudsky, ale zároveň aj ako Boh a prikáže chorému: „Vystri ruku!" (Lk 3,10). Lukáš hovorí, že za túto porážku farizeji sa pomstia Ježišovi: „Ale oni, plní nerozumu, radili sa, čo urobiť s Ježišom" (Lk 6,11). Vidíme tu dva smery. Pán Ježiš koná pod vplyvom lásky a farizeji pod vplyvom fanatizmu. Jeden má roztvorené ruky pre konanie dobra a druhí si ich zatvárajú. Sú ako ochrnutá ruka, nekonajú dobro. Pán Ježiš ich chce uzdraviť z pút Zákona.
Necítime sa aj my viac viazaní predpismi zákonov ako láskou? Evanjelium nás chce priviesť k tomu, aby sme sa nedali zotročiť predpismi, ale aby sme vždy konali v duchu lásky. Vieme, že cirkevné predpisy ustúpia pred láskou. Veď napríklad povinnosť zúčastniť sa na nedeľnej svätej omši nezaväzuje matku, ktorá má choré dieťa, alebo keď niekoho zastihne prírodná pohroma a máme povinnosť pomôcť mu aj na úkor svätej omše. Vedieť šíriť lásku a dopriať inému, to sú skutočné hodnoty pre spásu duše. Prosme Boha, aby sme si zachovali takýto správny prístup i za sťažených okolností života. Nech v našom kresťanskom živote nemá miesto ľudská zloba! Amen.