Meditácia na 09.09.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok 23. týždňa v Cezročnom období | Lk 6,12-19
V tých dňoch vyšiel Ježiš na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi: Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec, Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom. Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia. A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých.
Vážne rozhodnutie
Čo robíš, brat, sestra, keď ťa čaká vážne rozhodnutie? Možno nemôžeš spať a neustále sa vraciaš v myšlienkach k udalosti, veciam, ktoré sú pred tebou. Je to samozrejmé. Aj Pán Ježiš vedel, že prišla chvíľa, kedy má vystúpiť a začať verejne učiť zástupy o svojom Otcovi a vysvetliť im svoje poslanie. Čo robil, keď sa chystal vyvoliť a vybrať si zo zástupu svojich najbližších spolupracovníkov, apoštolov?
Evanjelista Lukáš, ktorý toto vedel od apoštola Pavla, píše: „V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom (Lk 6,12). Pán Ježiš, ako druhá božská osoba, sa vo všetkom riadi podľa vôle svojho Otca: „Ja a Otec sme jedno" (Jn 10,30). Pán Ježiš vyšiel od Otca a po skončení svojej misie medzi ľuďmi sa na štyridsiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní vrátil späť k Otcovi. Aby jeho učenie malo na zemi šíriteľov, rozhodol sa vybrať si spomedzi nich niekoľkých, aby ich poveril touto vážnou úlohou. Ježiš sa modlil. Celú noc sa rozprával so svojím Otcom. Po tomto rozhovore Ježiš už nie je sám. Vyvolil si Dvanástich a nazval ich apoštolmi: Šimona, ktorého pomenoval Petrom, jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba, Alfejovho syna, Šimona, ktorého volali Horlivec, Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom.
Toto vymenovanie apoštolov nás nesmie zvádzať k tomu, že to bolo v jeden deň. Vieme, že najprv si povolal Ondreja a Filipa. Ondrej priviedol k Ježišovi Petra, Filip Bartolomeja, Jána a jeho brata Jakuba si Ježiš povolal, keď išiel okolo ich lode, na ktorej bratia opravovali siete. Matúša povolal vtedy, keď ho videl sedieť na strome. Tu chcel Lukáš zdôrazniť ich menoslov - že na nich sa rozhodol Pán Ježiš stavať ľudskú Cirkev. Preto píše: „Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Júdey..." (Lk 6,17). Toto nám hovorí o budúcom poslaní Cirkvi a jej štruktúre. Apoštoli sú vyznačení určitou hodnosťou a zodpovednosťou raz viesť kresťanov. Po apoštoloch toto poslanie preberajú tí, ktorých oni, vedení Duchom Svätým, ustanovujú namiesto seba. Spomeňme si na diakonov, z ktorých prvý zomrel Štefan. Na miesto po Judášovi nastupuje Matej. Pavol apoštol sa dostane do počtu apoštolov až po Kristovom nanebovstúpení, za zvláštnych okolností, pri bráne Damasku. Je to úžasný pohyb. „Pán Ježiš vyšiel od Otca a k Otcovi sa vracia. Apoštoli vychádzajú od Pána Ježiša a idú za Ježišom.
Aj dnes, po dvoch tisícročiach, je v Cirkvi neustály pohyb. Cirkev má nových apoštolov v osobách kňazov a biskupov. Cirkev rastie a je stále mladá. To je pohyb, ktorý sa snažili zastaviť už mnohí, ale nepodarilo sa im to. Stroskotali. Dnes na nich spomínajú len historici. Ale ku Kristovi sa i dnes hlási miliarda veriacich na celom svete, na všetkých kontinentoch, vo všetkých štátoch a národoch... Pripomínajme si to v modlitbe slovami: Pane, žatva je veľká, ale robotníkov je málo... Amen.