Meditácia na 16.09.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok 24. týždňa v Cezročnom období | Lk 7,11-17
Ježiš išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu. Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač!" Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!" Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke. Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: „Veľký prorok povstal medzi nami" a: „Boh navštívil svoj ľud." A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí.
Prebuď sa! Prítomnosť Božia...
Prebudenie býva pre mnohých náročné. Za rôznych okolností a stavov. Aj duchovné prebúdzanie býva rôzne. O mŕtvych synoch matiek je to výrečné. Ježiš prišiel do mesta Naim. „Keď sa priblížili k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho... Bol to syn matky. Keď ju uvidel ... povedal jej „Neplač". „Mládenec, hovorím ti vstaň!" Ježiš ho vrátil matke. Veľký prorok povstal medzi nami (Lk 7,12.13.16).
Naim je vzdialené asi 10 km od Nazareta. Názov mesta znamená z hebrejského slova „príjemný". V blízkosti toho mesta možno aj dnes vidieť niekoľko hrobov vytesaných do kameňa. V evanjeliu dominuje postava Ježiša nazývaná: „Pánom": jeho Božské slovo je tak účinné, že navracia život. Celé toto evanjelium obsahuje nádych veľkonočných udalostí v štyroch obrazoch. „Uvidel matku..." Ježiš sa stretol cestou na Golgotu so svojou Matkou. A isto jej na tvári videl bolesť a smútok. To je ten prvý obraz. Druhý je, keď sa stretáva so zástupom ľudí pri mestskej bráne, ktorí plačú nad zosnulým synom. Ježiš ako Syn Márie, sa stretol pri mestskej bráne so zástupom plačúcich žien. Tretí obraz je, keď Ježiš vracia syna matke. Aj Márii, jeho Matke, vrátili Syna do lona, ale mŕtveho. No ona vedela, že na tretí deň ho uvidí živého a osláveného. A štvrtý obraz máme v pohľade Ježiša na zarmútenú matku - vdovu, keď jej súcitne hovorí „Neplač". Takto sa prihovoril plačúcej Márii Magdaléne po svojom vzkriesení „Prečo plačeš?" A oslovením „Mária" ho ona spoznáva a oslovuje ho „Rabbuni" Učiteľ, Pán.
Ježišove slová z evanjelia nie sú adresované len tomu mládencovi, ale nám všetkým. „Hovorím ti, vstaň!" To neznamená, že nemôžem zostať sedieť či kľačať, ale že nemám zostať ležať. Mám dovoliť Bohu zmeniť môj život, dovoliť mu zničiť moje hriechy, ktoré mi nedovoľujú stáť a dať Bohu moc nad mojím životom. Ak sme dobre počúvali, matka tu o nič Ježiša neprosí. Ježiš je ten, ktorý preberá iniciatívu a pohnutý jej smútkom, robí zázrak vzkriesenia. Tým, že sme boli pokrstení, väčšinou ako deti, Boh prejavil o nás záujem skôr, ako sme my o to mohli požiadať. A aj náš súčasný život je dôkazom, že Boh o nás nestráca záujem, že ten prvý krok z jeho strany je nasledovaný ďalším a ďalším; neustále drží nad nami ochrannú ruku.
Žena v núdzi, našla vajce. Šťastná povedala rodine: „Je koniec našim starostiam. Pozrite, našla som vajce. Nezjeme ho, ale dáme ho vysedieť susedovej kôčke. Potom budeme mať kuriatko a z kuriatka bude sliepka. Samozrejme, sliepku nezjeme, ale necháme ju znášať ďalšie vajcia, a budeme mať ďalšie sliepky. Tieto nebudeme jesť, ale ich predáme a kúpime si teliatko. Teliatko odchováme a bude z neho krava, tá bude mať ďalšie teliatko, až budeme mať celé stádo. To potom predáme a kúpime si... a predáme... a kúpime... A tak rozprávala a gestikulovala, až jej vajce vypadlo z ruky a rozbilo sa.
Naše predsavzatia sa často podobajú táraniu tej ženy: urobím,... poviem,... zadovážim,... sľubujem,... Dni a roky utekajú a my nič nerobíme. Amen.