Meditácia na 18.09.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok 24. týždňa v Cezročnom období | Lk 7,36-50
viac o HRIECHU/ZLE sa môžete dozvedieť tu
Ktorýsi farizej pozval Ježiša, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu. V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica." Ježiš mu vravel: „Šimon, mám ti niečo povedať." On odvetil: „Povedz, Učiteľ!" „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?" Šimon odpovedal: „Myslím, že ten, ktorému viac odpustil." On mu povedal: „Správne usudzuješ." Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje." A jej povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené." Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?" On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!"
Ľútosť - kľuč Božích milostí. Aká je to "dokonalá" ľútosť?
Žijeme v dobe, kedy len veľmi zriedka a sporadicky počujeme slová: odpusť, prepáč, nehnevaj sa... Nepozná slova odpustenia.
Ježiš Kristus nám však dnes hovorí: „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje" (Lk 7,47). Zamyslime sa nad hriešnosťou človeka a nad milosrdnou Božou láskou. Milosrdný Boh odpúšťa hriešnikovi, ktorý uznáva svoju vinu, a ten istý Boh trestá hriešnika, aby viac nehrešil. Téma Božieho milosrdenstva a odpustenia sa v novom svetle opakuje v evanjeliu. Ježiš prichádza do domu farizeja, aby s ním jedol. K Ježišovi odzadu pristupuje žena, známa ako hriešnica. Bez slov, iba s plačom. Slzami Ježišovi umýva nohy, utiera svojimi vlasmi a natiera voňavým olejom. Všetci odsudzujú nielen ženu, ale aj Ježiša. „Keby bol tento prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica" (Lk 7,39). Ježiš všetkých pozvaných opäť prekvapuje svojím správaním. Šimonovi rozpovie podobenstvo, podobne ako kedysi prorok Nátan Dávidovi. A k žene sa obracia so slovami: „Tvoja viera ťa zachránila, choď v pokoji" (Lk 7,50). Kajúca hriešnica sa často chybne stotožňuje so ženou, ktorá v Betánii pomazala Ježiša (porov. Mt 26,6-13). Pravdepodobne to nie je ani Mária Magdaléna, ani Mária, Martina sestra. Pre nás však nie je až tak podstatné, o akú hriešnicu konkrétne ide. Dôležitejšie je tu však čosi celkom iné... Kajúca hriešnica so slzami v očiach mlčky a pokorene prichádza k Ježišovým nohám. Je si vedomá svojich hriechov.
A ako je to v našom živote? Akú úlohu zohráva u nás pokánie? Dnešná doba učí človeka žiť naplno. Užívať si život slobodne. Ale práve tu nastáva zlom, pretože človek veľa veci môže, ale nie všetko osoží. Veľakrát počujeme konštatovať niekoho, že nie je až taký zlý, že sú ešte aj horší od neho. Hriech nás vzdiaľuje od Boha, od jeho milosrdnej lásky. Až keď si toto uvedomíme, spoznáme svoj pád. A práve láska je tá, ktorá nás pohýna k tejto skúsenosti. „Kto veľmi miluje, tomu sa veľa odpúšťa" (Lk 7,47b). Žena z dnešného evanjelia je príkladom tejto ľútosti.
Príbeh rozpráva, ako v istej krčme bol majiteľ smrteľne zranený, keď chcel oddeliť bitkárov od seba. Poslali hneď po kňaza. Bola však obava, že príde neskoro. Preto 9 ročná dcérka krčmára, ktorá sa na náboženstve práve učila o sviatosti pokánia, pokľakla si k svojmu otcovi a povedala mu: „Otecko, na hodine náboženstva nám pán farár povedal, že keď niekto zomiera a nemôže sa vyspovedať, má si vzbudiť aspoň dokonalú ľútosť a môže potom prísť do neba. Budem ti predriekať vzbudenie ľútosti a ty ho budeš hovoriť so mnou." Dieťa pomaly odriekalo a otec opakoval za ním. Keď to ukončili, ranený vypustil dušu. Kňaz prišiel až potom.
Dokonalá ľútosť, to nie je ľútosť zo strachu pred trestom. Ale je to ľútosť, ktorá vychádza z lásky, ktorú sme hriechom odmietli. Každý hriech je urážkou Boha, jeho nekonečnej lásky k nám. Amen.