Meditácia na 20.09.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota 24. týždňa v Cezročnom období | Lk 8,4-15
Keď sa k Ježišovi zišiel veľký zástup a prichádzali k nemu ľudia zo všetkých miest, povedal v podobenstve: „Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky pozobali. Druhé padlo na skalu. Vzišlo a uschlo, lebo nemalo vlahy. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie rástlo s ním a udusilo ho. Iné zrno padlo do dobrej zeme. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu." Keď to povedal, zvolal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva." Jeho učeníci sa ho pýtali, aké je to podobenstvo. On im povedal: „Vám je dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva. Ostatným hovorím len v podobenstvách, aby hľadeli, ale nevideli, aby počúvali, ale nechápali. Podobenstvo znamená toto: Semeno je Božie slovo. Na kraji cesty, to sú tí, čo počúvajú, ale potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spasení. Na skale, to sú tí, čo počúvajú a s radosťou prijímajú slovo, ale nemajú korene, veria len na čas a v čase skúšky odpadajú. Ktoré padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale starosti, bohatstvo a rozkoše života ho postupne udusia a oni neprinesú úrodu. A ktoré padlo do dobrej zeme, to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu."
Zaangažovanosť kresťana. V čom a ako.
Sme rôznej povahy, postavy a tiež rôzneho prístupu k hodnotám a to aj k zachovávaniu Božieho slova. Čo je dôležité pri počúvaní Božieho slova? Na túto tému rozpráva Pán Ježiš v podobenstve o rozsievačovi, ako sial zrná, ktoré priniesli rôznu úrodu. Podobenstvo ukončil slovami: „Kto má uši, nech počúva" (Mt 13,9).
Čo chcel Pán Ježiš tým povedať? Slová majú hlboký význam. Zástup počuje slová, aj im rozumie, ale chýba im akési "vnútorné ucho". Podobenstvo bez vnútorného počúvania im nič nepovie. Pán Ježiš cituje proroka Izaiáša: „Budete počúvať, a nepochopíte, budete hľadieť, a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohto ľudu" (Iz 6,9-10). Podobenstvom o "rozsievačovi" chce Ježiš poukázať na potrebu totálneho zaangažovania sa kresťana pre získanie nebeského kráľovstva. A preto apoštolom na ich prosbu podá výklad podobenstva.
Sú mienky teológov, že pod rozsievačom Ježiš myslel na seba. Iste Ježiš vedel, že jeho slovo - učenie, mnohí nepríjmu. Odišiel od neho bohatý mládenec. Farizeji a zákonníci sa pohoršovali na jeho učení. Môžeme zastávať názor, že pod rozsievačom Ježiš myslel zrejme na učeníkov a nie iba na dvanástich, ale na každého, kto nasleduje Pána. Pán Ježiš tým chce poukázať, aby sa rozsievač nedal ovplyvniť, roztrpčiť a zastrašiť nijakým neúspechom. Nemá myslieť na množstvo prekážok a protivenstiev. Rozsievač má byť realistom. Úspech ho nezvedie k pýche a povyšovaniu. Neúspech mu neuberá na odvahe a vytrvalosti, vernosti, usilovnosti a vážnosti. Nedá sa odradiť. Veriaci nemá byť len rozsievačom, ale aj semenom. Kto by nezatúžil, aby sa na neho nevzťahovali slová o bohatej úrode? Ak to chceme dosiahnuť, je potrebné, splniť predpoklady. Vedieť správne počúvať, pozorne počúvať, uposlúchnuť. Dať sa formovať každý deň Božím slovom. A taktiež sa sám stať Božím slovom.
Albíno Luciani v knihe "Otče náš" kladie nám do hĺbky nášho srdca obraz. Kto to príjme, mnohému sa naučí. Sú ľudia, ktorí si urobili zo svojho života čakáreň. Vlaky prichádzajú a odchádzajú a oni si hovoria: „Do tohto ešte nie, nastúpim až do nasledujúceho." To znamená: „Potom sa vyspovedám, na konci môjho života." Takýto postoj je však riskantný, lebo tu nejde o nejakú formu turistickej cesty, ale o cestu k večnej spáse. Zaangažovať sa vo vlastnom živote máme a musíme. Ale je správne, keď primerane vieme priložiť ruku k dielu aj vo farnosti, alebo v rodine. Nepozerajme na páľavu dňa, na to, čo sme už vykonali, ale na odmenu, ktorá nás čaká od Ježiša, autora podobenstva o rozsievačovi zrna a poli, na konci života.
Nech je to prianie každého z nás pre seba i všetkých, čo Ježiš hovorí svojím verným: „Vojdi do radosti svojho pána" (Mt 25,21). Amen.