Meditácia na 22.09.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok 25. týždňa v Cezročnom období | Lk 8,16 -18
Ježiš povedal zástupom: „Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť. Dávajte teda pozor, ako počúvate, lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom si myslí, že má."
Kresťan si soľ a svetlo? Podľa čoho to poznať.
Stretli ste sa už niekedy s pocitom menejcennosti? Teda viete, ako tento stav ničí človeka.
Dnes si chceme povedať, čo robiť, aby nás neovládal takýto stav. Poúča nás sám Pán Ježiš metaforou v evanjeliu: „Nik nezažne sviecu a neprikryje ju nádobou" (Lk 8, 16). Vysvetlenie môžeme začať otázkami. Prečo Pán Ježiš používa takéto prirovnania, známe z každodenného života svojich poslucháčov? Pán Ježiš, ako znamenitý učiteľ chce, aby každý jeho poslucháč, čo najzrozumiteľnejšie a s veľkým úžitkom, pochopil význam slov potrebných ku spáse. Keď sa so známymi vecami budú v budúcnosti jeho poslucháči stretávať, brať ich do rúk, požívať ich pre svoj život, aby im pripomenuli iné a oveľa dôležitejšie veci potrebné pre ich dušu a spásu. Tak aj metafora svetla sa má stať pre poslucháčov veľkým mementom. Každú vec, bez ktorej by sme si svoj život vedeli len veľmi ťažko predstaviť, začína Ježiš slovami: „Vy ste". V týchto slovách je jasne povedané, čo od svojich Ježiš očakáva.
Sú to hodnoty, ktoré nás majú hlboko preniknúť, ktoré si máme bezpodmienečne osvojiť a stotožniť sa s nimi. Každodenné stretávanie sa so svetlom nám má k tomu napomôcť. Preto nestačí, len aby to sám poznal, ale svojím životom je povinný obohatiť aj tých, ktorým sa takého poznania nedostalo. Dokáže si niekto predstaviť život bez slnka? Vedci tvrdia, že do ôsmych minút by nebol život na zemi a do 24 hodín by teplota klesla pod minus 250 stupňov. Ako si nevieme predstaviť život bez slnka, tak dopadne svet bez Boha. Žiť bez Boha nie je možné. Kresťan má prinášať svojím životom svetlo a teplo do svojho okolia. Je na každom z nás, ako splníme svoju úlohu v dnešnej dobe, svojej dobe, čase, kedy si nás Boh povolal vydávať svedectvo, prejsť skúškou na zemi. Dobrý kresťan sa nebojí ťažkosti, krížov. Dôveruje Bohu a spolupracuje s jeho darmi, medzi ktoré patria aj dnešné slová z evanjelia o soli a svetle. Keď si teraz uvedomujeme, že Boh s nami počíta, sme rozhodnutí, že Boha nesklameme. Hovorí sa, že "Božie mlyny melú pomaly, ale iste", a tiež, že „Pán Boh nie je náhlivý, ale pamätlivý." Je správne, že sa nedáme zviesť z cesty, na ktorú nás pozval sám Ježiš, že sa snažíme byť svetlom.
Skúsme si predstaviť dvor s domácim vtáctvom. Z času na čas sa tohto vtáctva zmocní vzrušenie, keď vidia prelet divých kačíc a husí na jar a jeseň. Aj oni chcú vzlietnuť, ako každá hus či kačka. Rozbehnú sa pár krokov, zagágajú, skúšajú zamávať pristrihnutými či zakrpatenými krídlami, nakoniec však zostanú na zablatenom dvore, kde im plot vymedzuje ich skromný pobyt.
Nám viera nezaväzuje krídla a nezakrpateli nám krídla. Viera nás robí slobodnými a šťastnými - keď žijeme ako kresťania. Amen.