Meditácia na 23.09.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok 25. týždňa v Cezročnom období | Lk 8,19-21
Za Ježišom prišla jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať. Oznámili mu: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť." On im odvetil: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho."
Hriech je prekážkou. Kto a kedy je bratom, sestrou Ježiša?
Chlad, či nezáujem v našom živote nás často pobáda k zamysleniu, aký ten náš život vlastne je. Ježiš v dnešnom evanjeliu, hovorí veľmi jasné slová o tom, ako vkladá nádej do nás. „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho" (Lk83,21).
Ježišove slová sú veľmi zrozumiteľné a rozumeli im iste aj tí, ktorí ho počúvali. Od vtedy musí človek čeliť vážnym prekážkam pri konaní dobra, lebo v sebe pociťuje náklonnosť na zlé. Namiesto svätosti a nadprirodzených darov, človek človeku darúva hriech a to hneď do vienka pri narodení. Dedičný hriech sa prenáša s človeka na človeka plodením a nie napodobňovaním. Ježiš miluje nadovšetko svoju Matku. Pre Jeho zásluhy ju uchránil od dedičného hriech. Ježiš ani nás neodstavil stranou. Ježiš chce, aby sme napriek všetkému žili v jednote a ním. Tá jednota, ktorá je fundamentom, každej inej jednoty, je jednota s Bohom. Je to podmienka každého nášho súladu, či v nás samých, alebo vo vzťahu k druhým.
Žil raz jeden malý chlapec, ktorý mal veľmi zlú povahu. Otec mu dal vrecko klincov a povedal mu, že vždy, keď sa nahnevá, nech zatlčie jeden klinec do plota vzadu za domom. Prvý deň chlapec zatĺkol do plota 37 klincov. Za niekoľko týždňov sa naučil kontrolovať svoj hnev a počet zatlčených klincov sa postupne znižoval. Zistil, že je jednoduchšie ovládať zlosť ako zatĺkať klince do plota. Nakoniec prišiel ten deň, keď sa chlapec ani raz nenahneval. Povedal to otcovi a otec mu navrhol, aby teraz chlapec vytiahol vždy jeden klinec, keď sa za cely deň ani raz nenahnevá. Dni sa míňali a chlapec po čase mohol povedať otcovi, že v plote nezostal ani jeden klinec. Vtedy zobral otec chlapca za ruku a zaviedol ho k plotu. Tam mu povedal: „Urobil si dobre, chlapče, ale pozri sa na diery v plote. Ten plot už nikdy nebude taký, aký bol. Keď povieš niečo v hneve, tak to zanechá práve takéto jazvy. Ako keď zabodneš do človeka nôž a vytiahneš ho. Nezáleží na tom koľkokrát povieš ľutujem, rana stále zostava. Rana spôsobená slovom bolí rovnako ako fyzický úder.
Je to príbeh, v ktorom je skrytá múdrosť, ktorá nás môže poučiť v našom každodennom živote. Nežijeme sami, ale okolo nás je veľa ľudí, ktorých si možno ani neuvedomujeme, ale oni nás áno. Zaslúžia si, ako sa voči ním správame? Každý náš skutok má dohru i v našom okolí, buď buduje alebo rúca, záleží od toho, aký je. V našich životoch často pociťujeme rôzne situácie. Máme problémy s druhými i so sebou. Naše deti sú často ako vyhasnuté lampy a keď sú také deti, akí sú potom dospelí...? Toľko námahy mali s nami naši rodičia, učitelia v škole, alebo iní, ktorým na nás záležalo. Amen.