Meditácia na 25.09.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok 25. týždňa v Cezročnom období | Lk 9,7-9
Tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili: „Ján vstal z mŕtvych," iní: „Zjavil sa Eliáš," zasa iní: „Vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov." A Herodes vravel: „Jána som dal ja sťať. Kto teda je ten, čo o ňom počúvam také veci?" A chcel ho vidieť.
Rôzne výpovede. Za koho pokladajú Ježiša ľudia včera dnes.
Čítali ste knihu: „Kto je kto"? Nie sú tam mena Herodes, Ján Krstiteľ, Eliáš a iné. Nie sú aktuálne? Na túto stránku občas niekto napíše hrubé slová. Kritiku prijímam. Zaujímavé, že to píšu utajene. Viem, že nie každý každému je vhod. Keď začal človek užívať svoj rozum, vždy chcel veľa vedieť, počuť, zažiť.
Herodes v evanjeliu nás zahanbuje, keď evanjelista Lukáš o ňom napísal, že chcel vidieť Pána Ježiša. Hovoril: „Ján vstal z mŕtvych..." (Lk 9,7). Bol vladár a o Ježišovi sa dozvedel z viacerých zdrojov. Postarali sa o to donášači, ľudia, ktorí ho obklopovali, a preto aj správy o Ježišovi sú rôzne. Niektorí pokladali Pána Ježiša za Jána Krstiteľa, ktorého Herodes dal sťať vo väzení, keď Jánovu hlavu ako dar si pýtala dcéra jeho nezákonnej manželky Herodiady. Iní sa domnievali, že Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych. Krista pokladali tiež za Eliáša, ktorý národ tak isto učil a udivoval svojimi činmi, ktoré jeho rukami konal Boh. Spomeňme si obetu na hore, keď porazil kňazov boha Bála, ktorých bolo 450 a ich obeta sa nezapálila, ale jeho. Ďalší hovorili, že Ježiš je zaiste prorok. Počínal si rozvážne, jeho skutky boli mimoriadne. Často poukazoval na pokánie. Keď toto všetko si vypočuje Herodes, nevie, čo si o tom má myslieť. To, že Ján vstal z mŕtvych, tomu neverí, ale keď počuje o Kristovi ako o zázračnom divotvorcovi, keď sa mu dostáva do uší nejedna správa o jeho učení, kladie si otázku: Kto je teda ten, čo o ňom počúvam také reči?
Preto sa máme snažiť spoznať lepšie učenie Pána Ježiša, zachovávať jeho príkazy, nájsť si čas, aby sme sa s ním stretli pri čítaní Svätého písma, pri slávení svätej omše, pri pristupovaní ku sviatostiam. Je to dobré znamenie, keď cítiš, sestra, brat, že v tvojom živote Pán Ježiš nie je cudzí, ale že ho hľadáš, že sa s ním chceš často stretať, že máš si s ním čo povedať v modlitbe, v rozjímaní, v meditácii, v spoločenstve, v rodine... Tvoj postoj je na dobrej ceste. Svätý Vincent de Paul hovorí o svojom zážitku. Bol už kňazom, keď sa dostal ako otrok do Tunisu. Loď, na ktorej sa plavili, zajali piráti. V augustovom teple kopal zavlažovacie kanály. Nikdy sa netajil tým, že je kňaz. Pán -otrokár ho práve preto nenávidel. Vincentovi raz vraví jeho spoluotrok, Francúz: "Tu je pravé peklo!" A Vincent mu odpovedal: "Nie! Všade, kde je Boh, nie je peklo. A Boh je tu. Boh o nás vie." Vincent sám nevedel, prečo naňho toto dopustil Pán Boh, ale nezúfal si. Nestratil dôveru v prítomnosť Boha, a to ani vtedy nie, keď tri mesiace sa zmieta v horúčke - v malárii. Aj vtedy cíti vo svojom vnútri Boha. Otroctvo končí útekom. Neutečie sám, ale so svojím pánom -otrokárom, v ktorom pomocou jeho ženy, mohamedánky Fatmy, zobudí svedomie a prizná sa Vincentovi, že aj on bol kňazom a tiež sa dostal do otroctva. On však na rozdiel od Vincenta otroctvo nezniesol, a zradil Boha.
Hľadajme Boha! Neumlčujme jeho hlas v našom vnútri! Amen.