Meditácia na 29.09.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok 26. týždňa v Cezročnom období | Lk 9,46-50
Moc. Ježiš zo svojej moci hovori.
Ľudia si dokazujeme čím všeličím svoju moc. Peniazmi, slávou, silou, krásou, učenosťou... Prečo? A vieme, že všetko sa raz v našom živote skončí.
Ježiš hovorí: „Nebráňte mu, lebo kto nie je proti, je za vás." (Lk 9,50). Túžime byť veľkí? Väčší ako dieťa? Prečo? Ježiš si praje aby sme boli úprimní ako dieťa... Nech Pán Ježiš robil čokoľvek, vždy popri tom vyučoval svojich učeníkov. Učil ich o nebeskom Otcovi, o vzájomnej láske, o pomoci. Prekvapujúce? Ani veľmi nie. Napokon, každý postoj je náročný. Ježiš kázal o pokore, láske a obeti, no jeho slová boli v protiklade s pohnútkami apoštolov aj každého z nás. Sme veľkí!? Aj pred Bohom sa robíme väčší ako v skutočnosti sme. Chcem, aby sa veci diali podľa mojich predstáv. Potrebujem uznanie. Chcem sa dostať dopredu, pred všetkých.
Pre ilustráciu nám poslúži prípad muža, ktorý upadol do smrteľného hriechu, ale našiel cestu späť zo svojich sebeckých túžob a stal sa duchovnejším. Tohto muža neuveriteľne lákalo pozrieť si film Umučenie Krista, a tak išiel a pozrel si ho. Ježišovo utrpenie a smrť zasiahli tohto muža priamo do srdca. Na obrovskom filmovom plátne sa pred ním detailne zobrazovalo všetko, čím Ježiš zaplatil za jeho hriechy. Muž ešte pred koncom filmu vybehol z kina a náhlil sa do kostola, vyhľadal kňaza a poprosil ho o spoveď. Kňaz pohnutý mužovou úprimnosťou nechal všetko tak a počúval. Muž volal po milosrdenstve a bolo mu odpustené. Jeho srdce sa v okamihu zmenilo a nadvláda jeho minulých hriechov nadobro zmizla. Tento príbeh naznačuje, že Ježiš sa k nám môže dostať rozličným spôsobom.
Ježiš často hovoril učeníkom, že "sú nechápaví". Strávili s ním tri roky, počúvali jeho učenie, videli ho ako uzdravoval, kriesil mŕtvych, vyháňal zlých duchov a dokonca sa na vrchu Tábor premenil. Ale podľa všetkého to nestačilo. V dnešnom evanjeliu poukazuje na skutočnosť, že kto je s ním, nikdy nebude proti nemu. Je jednoduché kritizovať ich za nechápavosť, ale zamyslime sa nad tým, čo im Ježiš hovoril. Bolo to skutočne náročné, zdanlivo dosť nelogické. Rozprával im veci, ktoré dodnes vnímame ako tajomstvá viery. Určite potrebovali čas, aby popremýšľali nad tým, čo počuli - alebo aby to zažili, nie iba počuli. Aj dnes sú Božie plány zahalené tajomstvom a často sú ťažko pochopiteľné. Ale nemusíme ich hneď kritizovať. Učeníci totiž môžu byť pre nás obrovským zdrojom povzbudenia a nádeje: nemusíme všetko hneď správne pochopiť. Môžeme prekonať nedostatok viery presne tak, ako oni.
Urobme to isté. Vytrvajme v dôvere. Hľadajme odpovede vo Svätom písme a v učení Cirkvi. Aj keď nám niečo nedáva zmysel, môžeme dôverovať, že Ježiš vie, čo potrebujeme, a že nám zjaví a odhalí pravdy, keď ho o to poprosíme. Nikdy sa nás nevzdá! Amen.