Meditácia na 30.09.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok 26. týždňa v Cezročnom období | Lk 9,46-50
Viac o POVOLANÍ sa dozviete tu.
Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť Ježiš vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema. Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?" On sa obrátil a pokarhal ich. A odišli do inej dediny.
Ján a Jakub ešte neporozumeli láske Ježiša, keď chceli aby "oheň z neba zničil" samaritánsku dedinu" (por. Lk 9,56). Prístup k našim povolaniam môže byť rôzny od nás i okolia. Pre lepšie pochopenie si rozoberieme niekoľko výrazov, ktoré nám odkryjú hlbší význam Božieho slova. Jedným z týchto výrazov, ktoré majú spoločné evanjelisti Matúš a Lukáš je výraz „Pôjdem za tebou".
Čo myslíte, akoby sa dnešný človek tohto sveta zachoval, keby prišiel Pán Ježiš medzi nás a povedal by: „Poď za mnou?" Dajme si túto otázku každý Odpoveď. Ako by som, čo by som urobil? Čo by som mu povedal? K čomu nás Boh povolal? V prvom rade nás povolal k životu. Som tu a nemusel som byť. Neboli sme a predsa sme tu. Boh nás z ničoho povolal k existencii. Boh nás povolal lebo chcel, aby sme tu boli, lebo má s nami svoj zámer. Ježiš pozýva človeka, aby ho nasledoval dobrovoľne a slobodne tam kde je, ale robme to naplno. V manželstve, v slobodnom živote, v zasvätenom živote, rehoľnom živote. Pán Ježiš povoláva celého človeka k nasledovaniu. To znamená, že nielen celé jeho telo, ale aj rozum a srdce. Nechce človeka, ktorý pôjde za ním, no má nejaké ale... Pôjdem za tebou, ale dovoľ mi to a to. Pôjdem za tebou, ale ešte musím niečo vybaviť. Nebojme sa odpovedať Bohu na povolanie, aj keď nás bude čakať aj kríž. No Boh nám dá potrebnú silu vytrvať. Preto rozhodnime sa pre tú správnu cestu. Zanechajme cestu tmy a nastúpme na cestu svetla. Je to na každom jednom z nás.
Niekoľko myšlienok o kňazovi: Mnohí ľudia, ale aj veriaci nechápu a či si neuvedomujú, že povolanie byť kňazom, je dar od Boha, že človek si ho sám nedal, ale dáva ho Boh. Boh musí osloviť a človek - muž, musí spolupracovať s týmto volaním. Nie je možné, aby sa niekto stal kňazom tak, že si vysviacku kúpi, že ho niekto prinúti prijať kňazské svätenie. Cirkev takého a podobné pokusy trestá a nepripúšťa. Rovnako ešte nemusí byť kňazom ten, čo vstúpi do seminára. Tam za pomoci na to určených kňazov zistí, či má povolanie, či dostatočne s darom spolupracuje a či je už súci prijať kňazské svätenie. Niekto napríklad musí prerušiť pobyt v seminári, aby sa po čase, keď v ňom povolanie dozreje, a ujasní si veci, môže sa vrátiť späť a prijať kňazskú vysviacku. A iného predstavení prepustia, keď zistili, že nemá známky povolania a nespolupracuje s prostriedkami potrebnými na ceste ku kňazstvu. Z niektorých seminárov počas štúdii a formácie odchádza aj polovica tých, čo vstúpili do seminára. Amen.