Meditácia na 09.10.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok 27. týždňa v Cezročnom období | Lk 11,5-13
viac o modlitbe sa dočítate tu: MODLITBA | Božie slovo počuť, vidieť a žiť | Rozprávať sa s Bohom
Ježiš povedal učeníkom: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: ‚Priateľu, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.` A on znútra odpovie: ‚Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.` Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje. Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!"
Kto sa pýta, veľa sa dozvie.
Evanjelista sv. Lukáš pre nás zaznamenal tieto slová Ježiša: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria" (Lk 11,9-10). Skutočnosť, že sa Ježiš modlí a spôsob, ako to robí, vyvolá prosbu, ktorú tlmočí jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa" (Lk 11,1). Vďaka tomuto neznámemu učeníkovi svet dostáva návod na najkrajšiu modlitbu Otčenáš, rozhovor s Bohom. Platia slová sv. Jakuba apoštola: „Nič nemáte, lebo neprosíte. Prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte, chcete to využiť na svoje náruživosti" (Jak 4,3-4).
Modlitba musí byť pravdivá. Má byť preniknutá nádejou, veď sa obraciame k Bohu. S Bohom sa v modlitbe neobchoduje. Boh nie je automat, ktorý na vhodenú mincu dá to, čo si prajeme. Modlitbou nie je krížik na krku či agnuštek vo vrecku, ktoré by sme chápali, že stačia ako lístok do neba. Pravou modlitbou nie je vypočítavá modlitba. Boh je pamätlivý. Boh nás vychováva. Vieme rýchlo zabúdať na predsavzatia zo sviatosti zmierenia, púti, slávnostných udalostí. Boh sa nedá oklamať. Boha si nemožno predstaviť ako sklerotického starca. Poznať Boha len vtedy, keď mne to vyhovuje, je urážka, a nie prejav priateľstva. Boh nám chce dať veľké veci, ale žiada aj od nás primerane veľké skutky. Či takto nepostupuje otec a matka, keď vychovávajú svoje dieťa? A či rodičia vtedy nemilujú svoje dieťa? Ježišove slová platia: „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia" (Lk 11,13). Kto prosí, uvedomuje si, že je odovzdaný do rúk toho, koho prosí. Je dobré, keď si to pri modlitbe uvedomíme. Nesmieme opomenúť prosiť s vierou, s čistým srdcom, v stave bez hriechu.
Kňaz spomína na jednu rodinu vo svojej farnosti. Keď prišiel do farnosti, prežíval vnútornú krízu. Ťažko sa mu odchádzalo z predchádzajúcej. V novej každý večer vídaval na sv. omši istých manželov, ktorí sa striedali. Jeden večer prišla manželka, druhý večer manžel. Videl na nich, že majú ťažkosti, ale ani slovom sa nesťažovali. Naopak, pri každom stretnutí cítil z nich pokoj a zvláštnu radosť. Po pol roku ho pozvali na návštevu. Kňaz hovorí: „Na ten večer nikdy nezabudnem! Ukázali mi svoje jediné dieťa. Ležalo v postieľke. Hlavu malo veľkú ako dospelý muž a tielko ako ročné dieťa. Vtedy som pochopil nielen ich situáciu, ale stratila sa moja kríza."
Modlitba, modlitba, modlitba. To nie je fráza. To je liek. Nádej. Poznanie Božej lásky. Modlitba je bezpochyby jednou z najpotrebnejších síl v histórii. Modlitba nemení svet, ale mení ľudí a ľudia menia svet. Modlitba je akoby zlatý rebrík siahajúci do neba, po ktorom sa vychádza k Bohu. Amen.