Meditácia na 12.10.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
28. nedeľa v Cezročnom období | Rim 12,1-2
Smilstvo je vždy hriech
Krása čistoty a jej riziká.
Láska je hlavné a prirodzené povolanie každého človeka. Je potrebné ju chrániť úsilím o čistý a mravný život. V dnešnej dobe je zvlášť dôležité, poukázať na dôležitosť čistej lásky a na nebezpečenstvá, ktoré ju ohrozujú. „Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé" (Rim 12,1-2).
Sv. Pavol nás vo svojom ďalšom liste vyzýva, aby sme sa chránili smilstva, pretože každý hriech, ktorého sa človek dopustí, je mimo tela; kto však smilní, hreší proti vlastnému telu. Smilstvo je telesné spojenie slobodného muža so slobodnou ženou mimo manželstva. Tento hriech narúša samotný obraz Boha v človeku, na ktorý bol stvorený, a vylučuje schopnosť a morálnu zodpovednosť povolania k láske a spoločenstvu, ktoré Boh vložil do ľudskej prirodzenosti. Odmieta vzájomnú záväznosť osôb, ktoré tým dokazujú nedostatok dôvery k druhému, k sebe alebo v budúcnosť. Duch Svätý nám hovorí, že naše telo je chrámom Ducha Svätého a že nepatríme sebe, pretože sme boli draho vykúpení. Našou hlavnou úlohou je teda oslava Boha: „Oslavujte teda Boha vo svojom tele" (1 Kor 6,19). Sexualita má vplyv na všetky stránky ľudskej osoby v jednote jej tela a duše. Týka sa najmä citovosti, schopnosti milovať a plodiť a všeobecnejšie aj schopnosti nadväzovať spoločenské vzťahy s druhými.
Dnes sa mnohí dovolávajú akéhosi „práva na skúšku" vtedy, keď jestvuje úmysel uzavrieť manželstvo. Nech je akékoľvek predsavzatie tých, čo sa viažu predčasnými pohlavnými stykmi, „tieto styky nemôžu zabezpečiť úprimnosť a vernosť osobného vzťahu muža a ženy a najmä chrániť ho pred nestálosťou vášní a ľubovôle". Telesné spojenie je morálne oprávnené iba vtedy, keď sa utvorilo definitívne spoločenstvo života medzi mužom a ženou. Ľudská láska nepripúšťa „skúšku". Vyžaduje úplné a definitívne vzájomné darovanie sa osôb (KKC 2332, 2391). Častým problémom tohto hriechu je chýbajúca sebadôvera vyplývajúca z rodinného zázemia a výchovy, a nedostatku či nesprávnej rodičovskej lásky. Snaha niečo si dokazovať alebo potvrdzovať seba, poukazuje na častý jav, ktorým je neprijatie seba, vlastnej sexuality či vlastného tela. Aby sme pokojne prežívali dar čistoty, je vhodné zdravé poznanie, prijatie vlastnej sexuality.
Chcel by som, aby si miloval svoje telo! Je také ľahké odhodiť ho a pohŕdať ním. Tvoje telo ti je zverené ako neoddeliteľný sprievodca na tvojej ceste. Bez neho by si nemohol byť tým, čím si! Uvedom si, že tvoje telo je majstrovským dielom! Niet nič väčšieho, nič krajšieho! Prevýši ho len ľudské srdce, pre ktoré je telo nádhernou schránkou. Nie si ním očarený? Nespaľuje ťa túžba lepšie ho poznať? Nechávajú ťa ľahostajnými tisícky nových objavov z oblasti lekárskych vied a biológie? Alebo vzbudzujú v tebe chválu a radosť? Keď je tvoj normálny životný rytmus prerušený zranením alebo chorobou, uvedomuješ si, akým pokladom je pre teba zložitý, ale zároveň harmonický chod tvojho tela? Ďakuješ Bohu často za nohy, ktorými beháš po horách, za oči, ktoré môžu pozorovať zapadajúce slnko, za ruky, ktoré môžu obrábať zem, za ústa, ktoré môžu bozkať dieťa, za hlas, ktorým môžeš spievať a za uši, ktorými počuješ tichý šum stromov? A čo dodať o mozgu? Vieš o tom, že máš sto miliárd neurónov a každý z nich môže zachytiť päť miliárd informácií? ....A akoby to všetko ešte nebolo nič, najúžasnejšia, najfantastickejšia, najneslýchanejšia, najneuveriteľnejšia a najnepochopiteľnejšia je skutočnosť, že prostredníctvom svojho tela môžeš dať život niekomu inému, ktorý ešte nikdy predtým nežil a ktorý môže žiť stále, naveky... A navyše robíš to v akte, v ktorom sa vyjadruje a dáva aj tvoje srdce - a tvoje telo sa stáva priesečníkom lásky a života - aká nádhera! Môžeš vôbec niekedy za toto všetko prestať ďakovať? Nič nie je také krásne, také veľké a také ohromujúce ako zrod života! Tajomstvo, ktoré nás fascinuje, mätie, presahuje, ohromuje a napĺňa obdivom. Nikdy, skutočne nikdy nám to nemôže zovšednieť! Skôr naopak, môžeme sa iba stále hlbšie a hlbšie ponárať do tajov života a dotýkať sa jeho nesmiernej vznešenosti. Iba Boh to mohol takto vymyslieť! Chcel by som, aby si bol od radosti celý bez seba, že máš telo. Staraj sa oň. Nevynucuj si od neho nič! Neznásilňuj ho. Prijmi ho také, aké ti bolo zverené. S jeho obmedzeniami, postihnutiami a zraneniami. A keď spôsobuje trápenia, keď nekoná tak, ako od neho čakáš, chváľ Pána za svoje telo. Prijmi sa taký, akého ťa Boh vyformoval. Buď spokojný so svojou tvárou. Nesnívaj o inej. Nech by bola akákoľvek, objav jej krásu! Uvedom si krásu svojich očí, svojich vlasov alebo výšky tvojej postavy. Buď spokojný s tým, že si chlapec alebo dievča. Koľko ľudí zbytočne prežíva drámu kvôli svojej tvári alebo pohlaviu. Aké ťažké je radovať sa z darov, ktoré nám Boh dal! Buď spokojný s prostredím, v ktorom žiješ. Tvoja rodina, tvoje okolie, tvoje mesto alebo dedina, tvoja krajina, tvoje dejinné obdobie, hoci aj popletené alebo nevydarené sú akoby pokračovaním tvojho tela. Poďakoval si Bohu niekedy za to, že žiješ tu a teraz? Mojím snom je, aby som pomohol uzdraviť tvoje zranenia, pomohol ti priateľsky nažívať s vlastným telom, omohol vyjadriť lásku a správne si zariadiť život, pomohol pozerať nanovo do budúcnosti a tvoriť krásne veci. Každému by som chcel povedať - ty si omnoho krajší, omnoho krajšia, ako si myslíš! Omnoho viac milovaný(á), než si vieš redstaviť. Si schopný(á) omnoho viac milovať a žiť, než by si tomu veril(a). A keď prídeš na koniec tejto knihy, z tvojho srdca sa ozve modlitba, ktorá zaznieva aj zo srdca Márie a Ježiša: „Aké je úžasné, že som!"
Ako zjednotenie a vrchol všetkého je zvláštny prejav Ducha. Ak je panenstvo podstatne charizmou, je zvláštnym prejavom Ducha, pretože je v Novom zákone definované ako charizma (porov. 1 Kor 12,7). Ak je teda charizmou, potom je skôr darom prijatým od Boha, než darom daným Bohu. Zvláštnym spôsobom platia pre panny Ježišove slová: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás" (Jn 15,16). Pre panenstvo sa nerozhoduje preto, aby sme vošli do Božieho kráľovstva, ale pretože kráľovstvo vošlo do nás. Inými slovami, lepšie povedané - Pán sa nás zmocnil, on si nás vybral a my cítime potrebu zostať slobodnými, aby sme plne odpovedali na túto jeho voľbu, na tento Ježišov výber.
Z toho, čo sme doteraz povedali, vynára sa nevyhnutnosť obrátenia v prípade panenstva a celibátu. Toto obrátenie spočíva v prechode od postoja človeka, ktorý si myslí, že daroval veľký dar, k postoju úplne odlišnému, k postoju prijatia daru, ktorý dostal a nie daroval, veľkého daru, za ktorý by sa mal predovšetkým poďakovať. Musíme si priznať, že tento nesprávny, vyššie spomínaný pocit mávajú niekedy aj zasvätení. Naši ženatí priatelia niekedy oživujú toto presvedčenie poznámkami, hoci si to neuvedomujú, napríklad: Zriekať sa rodiny, žiť sám, sama, vzdať sa skvelej budúcnosti, zatvoriť sa do seminára alebo do kláštora - aké veľké zriekanie, aká odvaha. A my tomu nakoniec aj uveríme. No ak je naše povolanie pravé, vieme, že pravý opak je pravdou a že by bolo treba povedať: Aké šťastie! Myslím si, že neexistuje osoba povolaná k tomuto typu nasledovania Krista, ktorá by nemala aspoň v niektorých momentoch, hlavne na začiatku, v zápale povolania jasno a ktorá by aspoň netušila, že to, čo prijala, bolo pre ňu najväčšou Božou milosťou po krste. Teraz urobíme krok dopredu. Ak je panenstvo alebo celibát charizmou, musí sa prežívať charizmaticky, a to znamená veľmi zjednodušene, prežívať ho tak, ako sa prežíva dar. Teda hlavne v pokore!
Prvý spôsob je prežívať dar čistoty a pokory. Druhým je radosť a pokoj, pretože je napísané, že ovocím Ducha je láska, radosť a pokoj (porov. Gal 5,22). Ak je dokonalá čistota pre nebeské kráľovstvo charizmou, musí ukázať ovocie Ducha. A konečne, ak je panenstvo charizmou, musí sa prežívať v slobode, pretože je napísané, že „kde je Duch Pánov, tam je sloboda" (2 Kor 3,17). Je to sloboda vnútorná, nie vonkajšia, čo znamená neprítomnosť komplexov, rôznych tabu, stiesnenosti, strachu... Pravda, panenstvu sa v minulosti veľmi ublížilo, keď sa obklopilo množstvom strachov, podozrení, pozor na to, pozor na tamto, a takto sa z tohto povolania spravil istý druh cesty, kde všetky tabule upozorňujú: Nebezpečenstvo, nebezpečenstvo! To znamená, opakovať chybu lenivého sluhu z evanjelia, ktorý prijal vzácny talent a zo strachu, aby ho nestratil, ide a zakope ho do zeme namiesto toho, aby ho využil.
Umožnili sme svetu uveriť, že princíp, ktorý pôsobí vo svete, je silnejší než ten, ktorý pôsobí v nás. A predsa sv. Ján hovorí kresťanom: „Ten, ktorý je vo vás, je väčší než ten, čo je vo svete" (1 Jn 4,4). Aj stála pozornosť a oddanosť voči Márii je taktiež jednoduchým a účinným prostriedkom. Amen