Meditácia na 14.10.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok 28. týždňa v Cezročnom období | Lk 11,37-41
Očista. Nedbať len na zovňajšok, ale aj na vnútro.
Kto z nás nemá chybu? Priznáme sa aj k viacerým. Následok dedičného hriechu z nás robí farizejom z evanjelia. Nezabúdame na svoje vnútro? O čom hovorí?
Ježiš im hovorí: „...čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a zloby" (Lk 11,39).
Je potrebné, aby sme si uvedomili, že na tých, ktorí sa snažia žiť praktickejší duchovný život a vedia si nájsť čas aj na vonkajšiu pobožnosť, okolie sa pozerá kritickejšie. Na takomto človekovi si povšimnú aj tú najmenšiu maličkú nedokonalosť a chybičku. Aj na Pánu Ježišovi farizej našiel chybu. Akú? Poviete, že predsa Pán Ježiš nemal chyby? Posúďte.
Pán Ježiš bol pozvaný k istému farizejovi na obed. On šiel a zaujal miesto pri stole. A farizej sa divil, keď zbadal, že si Pán Ježiš pred jedením neumyl ruky. Vieme, že farizeji za základ svojej zbožnosti považovali zachovávanie obradných predpisov, medzi ktoré patrilo aj umývanie rúk. Počínanie Pána Ježiša v tomto prípade bolo zámerné. Nie, že by ako človek bol proti hygiene, ale svojím správaním ako Boh chcel poukázať, že vidí do vnútra človeka. On pozerá na čistotu vnútra človeka. Je to stav bez hriechu. Vieme, že farizeji sa pokladali za ľudí elitných a dokonalých, vymýšľali a zachovávali rôzne zákony a predpisy, ale vo svojom vnútri boli celkom iní. Preto aj na inom mieste sa im dostáva výčitky od Krista: obielené hroby, pokolenie vreteníc, umrlčí zápach. Bola to pýcha, ktorá ich často doviedla až do absurdnosti. Pán Ježiš svojím učením prináša opak toho, na čom si zakladali farizeji. Učenie Pána Ježiša je položené na láske.
Uvedomujeme si, že láska robí človeka skutočne čistým. Preto my nerozdeľujeme ľudí podľa toho, či robia čistú, alebo nečistú prácu, ale pozeráme na vnútro človeka, s akými pohnútkami sa venuje svojej práci, povinnostiam. To znamená, že nestačí vyčistiť si len povrch, aby navonok bolo všetko čisté a v poriadku, a vo vnútri nie. Aj keď nevidíme do vnútra iného, predsa ako veriaci vieme, že je tu Boh. Často sa stáva to, že čo človek starostlivo v sebe ukrýva, pretvaruje sa, raz sa prejaví aj navonok. Každá náruživosť a každá čnosť časom, aspoň v nestrážených okamihoch, dá sa vycítiť z našich prejavov, či vyčítať z tváre človeka. Ak chceme byť skutočne dobrými kresťanmi, musíme sa starať o svoje vnútro a až potom o svoj zovňajšok. Potom aj keď nám ublížia a v našom vnútri bude čisto, zaiste nás neminie odmena. Sudcom nám bude Boh. Preto bez strachu pokračujme. V živote sa môžeme stretnúť s ľuďmi, ktorí majú vonkajšie správanie lepšie, vedia spoločenské predpisy viac ako jednoduchý kresťan, a predsa majú menej úcty u iných ľudí. Snažme sa, aby sme naše vnútro očistili od všetkého zla, aby sme neboli otrokmi svojich hriechov. Amen.