Meditácia na 18.10.2014
Meditácia Ľubomíra Stančeka
Sobota 28. týždňa v Cezročnom období | Lk 12,8-12
Bez strachu s Kristom. Ježiš nás učí, že kto v neho verí a žije nemusí sa báť.
Pokračujme vo včerajšom zamyslení. Známy európsky ústav robil psychologický prieskum. Na otázku: „Čo je najmocnejšou hnacou silou v živote dnešného človeka?" 98% opýtaných odpovedalo, že je to strach. Ježiš nám hovorí: „Nebojte sa" (Lk 12,4) a dnes „Každého, kto ma vyzná...aj Syn človeka vyzná..."(Lk 12,8).
Kto uveril v Krista a koná v duchu Kristovom, má rozhlasovať zo "striech" , čo počul "do ucha", aby sa Ježišove slová stali známymi celému svetu a nič nezabráni, aby si ich každý uvedomil. Zaiste, že ten čo bude plniť vôľu Učiteľa Ježiša a ohlasovať jeho slová, bude narážať na mnohé ťažkosti a nebezpečenstva. Ocitne sa ako ovca medzi vlkmi a musí počítať aj s tým, že jeho pôsobenie mu môže priniesť aj mučeníctvo, keď nie krvavé, tak aspoň nekrvavé. Aj v takomto prípade sa svedok nemusí báť, pretože vrah môže zabiť telo, ale dušu zabiť nemôže. Keď verne stojíme pri Kristovi, On sám sa postará o nás.
Je na každom z nás, aký postoj realizujeme vo svojom živote, tak sviatočnom či všednom. Všimli sme si pri Ježišových slovách ako kladie dôraz, aby sme ho dostatočne jasne, zrozumiteľne vyznávali vo svojom živote. Ježiš si žiada, aby sme jeho učenie dôrazne jasne a účinne bránili. Je v našom okolí dosť príležitosti nemať strach vyznať svoju vieru. V okolí je mnoho takých, čo šíria lož, polopravdu, ktorý cieľavedome klamú, ktorým nejde o pravdu. Kresťan má sa o koho oprieť. Kristus aj od nás žiada, aby sme žili v pravde láske a spravodlivo. V opačnom prípade by o nás platilo, že lepšie by bolo, keby sme neboli pokrstení. Svätý Bernardín hovorí: „Videl som obrátiť sa vydieračov, prostitútky, ukrutných vojakov... Stali sa z nich statoční ľudia. Ale nevidel som obrátiť sa ani jedného vlažného." Tí sa pokladajú za dobrých. Neokradol som, neublížil som...
Ježiš i v tých najťažších chvíľach je s nami. Ježiš nesklame. Pekne to hovorí príklad zo života: V jednej nemocnici ležal chlapec, ktorý mal byť operovaný. Otec ho priviezol do nemocnice a pokúšal sa mu dodať odvahu. „Ocko," prehlásil chlapec, „keď ostaneš pri mne, nebudem sa vôbec báť." Otec na to: „Dobre, ostanem s tebou." Lekár to dovolil a tak sa otec posadil vedľa svojho dieťaťa, ležiaceho na operačnom stole. Keď mal byť chlapec uspaný, pozrel sa ešte raz na otca a povedal: „Ocko, si tu?" Potom začala pôsobiť narkóza. „Teraz môžete odísť," mienil lekár, keď malý zaspal a mala začať operácia. „Nie," odpovedal otec. „Sľúbil som svojmu synovi, že pri ňom ostanem a tak by som rád ostal." „Dobre, tak ostaňte." Operácia sa vydarila. Keď sa chlapec prebral, držal ho otec ešte stále za ruku. Chlapec sa usmial a potichu zašepkal: „Ocko, si tu?" a znovu zaspal. Vedel, že otec je s ním.
Vďaka Bohu, že je nie málo je medzi nami takých ktorí nechceme Krista sklamať hriechom. „Nebojte sa!" Amen.