Meditácia na 19.10.2014
Meditácia Ľubomíra Stančeka
29. nedeľa v Cezročnom období | Závisť | Jak 3,13-18
Učiť sa bojovať proti závisti.
Máte skúsenosti so závisťou? Stalo sa vám už niekedy niečo také, niečo podobné, prežili ste chvíľu, keď ste sa pýtali - prečo mi závidia? Prečo mi nedoprajú? Veď som nikomu nič zlé neurobil! Prečo mi závidia to, čo som si čestne nadobudol? A keby len to! Prečo mi to berú? No stáva sa, že sme aj na druhej strane a platí o nás: Prorok Nátan hovoril k Dávidovi: ...a jemu bolo ľúto vziať zo svojich oviec a zo svojho dobytka a pripraviť to pocestnému, ... preto vzal jedinú ovečku chudobného muža (porov. 2 Sam 12,4).
Môžeme tu hovoriť o ozajstnej ľútosti? Môžeme hovoriť o ozajstnom smútku? Katechizmus označuje takúto ľútosť či smútok presne - závisť! Áno, ak pociťujem ľútosť nad tým, aký je ten druhý dobrý, ako sa mu darí, čo on všetko má a ja nemám, je to závisť. Ak túžim, aby to stratil, aby to patrilo mne, je to závisť! Dávid nie je jediný v Písme, ktorý zhrešil závisťou. Svätý Pavol píše: Aj my sme kedysi boli nerozumní a neposlušní. Blúdili sme, slúžili všelijakým žiadostiam a rozkošiam, žili sme v zlobe a závisti. Boli sme hodní opovrhovania a vzájomne sme sa nenávideli (porov. Tit 3,3). „Závisťou diabla prišla na svet smrť" (Múd 2,24). Hriech neostáva sám. Dávidova závisť neostala v myšlienkach sama. Čím viac sa pozeral na ženu Hetejca Uriáša, tým viac túžil po smilstve, nečistote. Tým viac rástlo jeho nepriateľstvo k Uriášovi, až ho dal zabiť. Čo bolo na začiatku? Len malá myšlienka! Len taká malá! Ale Dávid s ňou súhlasil! Áno, závisť môže priviesť k najhorším zločinom.
Svätý Gregor Veľký hovorí: zo závisti sa rodí nenávisť, ohováranie, osočovanie, radosť z nešťastia blížneho, ale smútok z jeho šťastia. Tak to v živote býva. Raz nám príde niekto povedať, že máme viac ako on, že sa máme lepšie; inokedy to povie iba za naším chrbtom. Vzbudzuje to v nás rôzne myšlienky. Je na nás, ako zareagujeme. Môžeme sa nechať stiahnuť k hnevu a rovnako zahorieť závisťou. Môžeme sa nad všetko povzniesť a povedať si, nech sa stará o seba. Toto sú dve krajné možnosti. Ak chcem správne bojovať proti závisti, potrebujem sa najprv v pravde postaviť pred Boha. Hovoriť s ním a porovnať svoj život s evanjeliom. Mať jasné v tom, čo robím dobre a v tom, že mám aj chyby. Potom sa potrebujem postaviť v pravde pred seba. Prijať sám pred sebou, aký som. Radovať sa z talentov, ktoré mi Boh dal a prijať aj to, že nie som dokonalý a svoje chyby chcem odstrániť. Takto pripravený sa môžem v pravde postaviť pred blížneho. Ak mi bude často niečo závidieť a povie mi to, napríklad: za posledný polrok máš už druhé auto, je tu najvyšší čas začať komunikovať. Prečo si to povedal? Mám nejaké dôvody na to, že som to musel urobiť? Rozprávajme sa o tom! Ak naše dôvody hneď neuzná, neurážajme sa. Rozmýšľajme, či nenarazil na našu pýchu, z ktorej korení každý hriech. Možno nám práve jeho pýcha a závisť povedala aj niečo, čo nám dlho nikto nepovedal. Využime každé slovo na to, aby sme si preverili vlastné vnútro. Takto môžeme ťažiť z každého rozhovoru. Neurobme si hneď barikádu a nezatvorme sa. Ak pred Bohom a sebou vieme, že obvinenia nie sú namieste, nemôžu nás zlomiť. Kráčajme ďalej s pokojom v srdci a ostávajme otvorení pre dialóg. Dnes vám bez váhania mnohí povedia: Ty máš veľa, ja mám málo! To je nespravodlivé! A závisť je na svete! Majme odvahu a v pravde povedzme: Spravodlivo neznamená každému rovnako! Spravodlivo znamená dať každému, čo si zaslúži. Ak sa niekto snaží, chodí do práce, stará sa o rodinu, zaslúži si spravodlivú mzdu. Ak niekto do práce nechodí, len posedáva, aká je pre neho spravodlivá mzda? Boh nás v Desatore vyzýva k tomu, aby sme boli spokojní so svojím majetkom a doprali každému, čo jeho je. Každý človek má právo na tie peniaze, ktoré svojou prácou spravodlivo zarobí. Svätý Pavol píše: „Kto nechce pracovať, nech ani neje. Lebo počúvame, že medzi vami niektorí žijú neporiadne, nič nerobia, iba sa zháňajú za zbytočnosťami. Takýmto prikazujeme a vyzývame ich v Pánu Ježišovi Kristovi, aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb" (2 Sol 3,10-12). Ak teda s istotou, s vierou v Božie slovo vieme, aká je pravda, môže byť ten, čo nepracuje plný závisti, koľko chce. Nemôže nám nič naozaj vyčítať, ak žijeme podľa Božieho slova. No opäť; nejde tu len o nás! Pavol neláme palicu nad tými, čo nerobia. Prihovára sa im, vyzýva ich k práci.
Preto aj my, ak nám niekto bude niečo závidieť, podajme mu ruku a pozvime ho k spoločnému dialógu a práci. Ak to prijme, ďakujme Bohu. Ak to odmietne, pripomínajme mu pravdu v láske „vhod i nevhod"! Takto bojujme proti závisti. Hovorím v láske, lebo v Katechizme sa krásne píše: závisť je jednou z foriem smútku, a teda je odmietnutím lásky. Liečme teda láskou. Bojujme proti závisti dobroprajnosťou. Chceš, aby bol Boh tebou oslávený? Môžeš to urobiť nielen cez svoje skutky, ale aj cez skutky a život blížneho. Ako? Teš sa, keď brat vyniká a Boh bude tebou oslávený. Teš sa z toho, že druhému sa darí. Teš sa a snaž sa aj ty ešte viac. Nechaj si poradiť. Spolupracuj s ním. Ak toto budeš robiť, potom budú všetci hovoriť: Nech je zvelebený Boh, ktorý má takých služobníkov, čo úplne premohli závisť a vzájomne sa tešia z dobra druhých.
A tak sa spoločne modlime: Pane Ježišu! Ďakujeme ti za našich blížnych. Za tých, ktorých nám dávaš každý deň. Pomáhaj nám, aby sme sa na ich život nepozerali so závisťou, ale aby sme spoločne budovali tvoje kráľovstvo. Amen.