Meditácia na 21.10.2014

Meditácia Ľubomíra Stančeka

Utorok 29. týždňa v Cezročnom období | Lk 12,35-38

separator.png

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať. A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení.

separator.png
 

Umenie žiť. Boh právom od nás žiada zodpovedne pristupovať k životu.

Ježiš povedal nielen svojim učeníkom: „kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce" (Lk 12,34). Ježiš učí zodpovednosti na zverené hodnoty. Výzva pristupovať k životu na zemi zodpovedne. Veríme, že Ježiš ešte raz príde na svet, na konci čias. Objasňuje svoj druhý príchod dvoma obrazmi z každodenného života: bdelosťou hospodára pred zlodejmi a bdelosťou sluhov, ktorí očakávajú návrat svojho pána zo svadobnej hostiny, a preto sú oblečení v pracovných šatách a majú horiace sviece v rukách, aby hneď otvorili Pánovi, keď príde a zaklope na dvere.

Evanjeliom dostávame radu, návod, aby sme svoje ruky využili na svoje obohatenie tým, že budeme pracovať pre iných. Mementom pre nás sú Ježišove slová: „Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať" (Lk 12,48).

Čítali ste, že na 100 ľudí až 90 ľudí možno nazvať samovrahmi? Prečo? Pretože spia málo, sedia v zadymenej miestnosti, otravujú sa alkoholom, prejedajú sa, trávia dlho sedením pred televíziou a ešte iné - drogy, hry... Nepodceňujme otroctvo zmyslov, sex. Dokonca 99 ľudí zo 100 nežije súčasnosť. Jedni sa nevedia pozbaviť minulosti, druhí sa znepokojujú pre budúcnosť. A prítomný okamih, prítomný život nežijú, kazia, znepríjemňujú si, a teda takýto život nemožno nazvať umením! Nebuďme hrobármi svojho šťastia. Platia Ježišove slová: „Buďte ľudia, čo očakávajú svojho pána..." (Lk 12,37).

Ako často sa preto rúca šťastie osobné, rodinné i spoločenské. Je správne učiť sa žiť s inými. Vedieť bdieť nad svojimi zmyslami, reakciami, pocitmi, vôľou, povahou... Byť pánmi svojich nervov, mať ich pod kontrolou. Kto vie správne žiť, nestráca pohľad na jasný a vznešený cieľ života, pretože znova a znova sa učí byť pred Bohom, ľuďmi a sebou dieťaťom Božím. Umenie žiť učí zvládnuť seba, nároky, požiadavky, hodnoty... Áno, treba mať správneho učiteľa, náročného, prísneho, ktorý miluje a ktorému máme opätovať lásku svojou poslušnosťou, vernosťou, plnením jeho vôle. Je to Učiteľ - Ježiš. Život nie je hra, ale neustála spolupráca, pripravenosť splniť očakávané. Svet obohatí ľudské umenie žiť. K primeranej zodpovednosti vedú Ježišove slová: „Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať" (Lk 12,48).

Zodpovednosť za národ má prezident, premiér, poslanec, ale i každý človek. Zodpovednosť za svoju diecézu majú biskup, kňaz, ale i každý veriaci v diecéze. Tak je to v rodine, na pracovisku, v škole. Kto život pokladá za veľký dar od Pána Boha, zodpovedne pristupuje k udalostiam vo svojom živote. Preto sa múdry kresťan učí na chybách druhých a žije naplno s Bohom. Takto sa realizuje zásada "umenie žiť". Amen.

YT | GTV