Meditácia na 22.10.2014
Meditácia Ľubomíra Stančeka
Streda 29. týždňa v Cezročnom období | Lk 12,39-48
Žiť v prítomnosti božej. Na čo by sme nemali zabúdať.
Je zaujímavé, sledovať anonymných ľudí zo svojho okolia. Čo všetko sa dá prečítať z tvárí, pohybov rúk, držania tela, krokov... Ešte viac z toho, čo rozprávajú, ako, o čom najčastejšie... Ešte viac z toho, čo je prioritou ich života, prečo vlastne žijú...
Dnes je to už pre mnohých dobrá zárobková činnosť písať horoskopy, vytvárať rôzne predpovede, odpovede na činnosť človeka, jeho stav, fyzický, psychický, intelektuálny, citový... Mnohých večer pred spaním už nezaujíma len aké bude zajtra počasie, ale aj rôzna záťaž na organizmus, rôzne bio predpovede... Knihy vysvetľujúce sny, knihy o usporiadaní, zverokruhy, knihy..., ...knihy ktoré ponúkajú zaručené návody na riešenie najrôznejších ťažkostí a iné knihy ponúkajú výtvor ľudskej fantázie na podklade "vedy", možno dnes kúpiť v rôznych kníhkupectvách, stánkoch či kioskoch. Inzertné kancelárie ponúkajú kurzy, stretnutia, návody na úspešný život. Objavujú sa zvláštny liečitelia s neobyčajnými schopnosťami... Šíri sa vlna hnutí, spoločenstiev, cirkví ktoré o sebe hovoria, že dokážu sprostredkovať, zaručiť o čom ľudia snívajú, čo si želajú, a to bez námahy, obetí, len za primeraný poplatok. A reakcie na tieto a podobné aktivity? Po ich absolvovaní psychika ešte horšia, stav mizernejší, peňaženka prázdna, sklamanie, pocit väčšej prázdnoty, teda následný stav oveľa horší ako na začiatku. Natíska sa Vám otázka prečo? Odpovedí je mnoho. Zhodujú sa v jednom. Stavili na nesprávnu hodnotu. Obišli Boha.
Ježiš nám jasne a rázne hovorí: „Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať..." (Lk 12,48). Ježiš povzbudzuje, vedie, usmerňuje, riadi a má starosť o svoje "maličké stádo", Cirkev. Vieme, že Pán Ježiš vždy plní vôľu nebeského Otca. Právom vyžaduje od svojich, aby bdeli. Dostáva sa nám poučenia o zodpovednosti za poznanie Božej vôle. Žiť v prítomnosti Božej. Dnešné evanjelium je pre nás výzvou - vedieť počúvať. Počúvať svojho Boha, ktorý má pre nás pripravené kráľovstvo, do ktorého vstup sa nedá kúpiť, ale do ktorého vstup zabezpečia mešce, ktoré sa nezoderú, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí.
V dnešnej spoločnosti, tak v oblasti ekonomickej, kultúrnej, politickej i športovej viac a viac platí zásada, bdieť, byť ostražitý, mať sa na pozore, ak chceme niečo dokázať, stihnúť, získať..., tým viac bdieť znamená pre hodnoty trváce, večné. V našej dobe sa častejšie viac a viac hovorí ako o apokalyptickej. Máme znamenia, ktoré nás vyzývajú bdieť. Život človeka je skutočne čakanie na nášho Pána. Čakanie nesmie sa stať nečinnosťou, nič nerobením, či mŕtvou nehybnosťou. Kristus - náš Sudca, má právo prísť v ktorýkoľvek čas. Amen.