Meditácia na 23.10.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok 29. týždňa v Cezročnom období | Lk 12,49-53
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul! Ale krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane! Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre."
Kristov oheň - Duch Svätý. Rozžiarme svoj život plameňom Božej lásky.
Oheň. Pomáha človeku a my všetci ho používame. Či už ako teplo, ktoré vyžaruje, alebo na založenie vatry na opekanie, alebo zapálenie fakle pri nočnej hre..., ale oheň vie urobiť aj riadnu neplechu ako je napríklad - požiar. V dnešnom evanjeliu sme počuli ako Pán Ježiš hovorí: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem a čo chcem? Len, aby už vzplanul!" (Lk 12,49).
Ježiš prišiel, aby priniesol oheň na zem, ktorý pohýna ľady tohto sveta. Ako kontrast spomína krst, ktorým má byť pokrstený. Oheň a krst. Oheň môže symbolizovať Božie slovo (porov. Jer 5,14), ale aj definitívny Boží súd (porov. Iz 66,16) a teda príchod Božieho kráľovstva. K výpovedi o ohni Lukáš pridal narážku na krst, ktorým má byť pokrstený a ktorý spomína aj Marek. (porov. 10,38). Krst je obrazom Ježišovho utrpenia a smrti. Lukáš uvádza tieto slová spolu, aby odhalil ďalší zmysel: vrhnutie ohňa na zem bude možné len po Ježišovej smrti. Oheň je vlastne Duch Svätý, ktorý zostúpi na apoštolov na Turíce. Takto spomína slová Jána Krstiteľa: „On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom" (Lk 3,16). Predpovedal tak kresťanský krst, ktorý sa začal v deň Turíc vyliatím Ducha Svätého a objavením sa ohnivých jazykov (porov. Sk 2, 3). Ježišovým poslaním je teda vrhnúť na zem oheň, zoslať Ducha Svätého s jeho obnovujúcou a očisťujúcou silou.
Ako to vidíme v konkrétnom prípade? Veľký španielsky spisovateľ Lope de Vega ležal na smrteľnej posteli. Jeho život mu ako film prechádzal pred očami. Mal veľa úspechov a celý život ho ľudia zahŕňali potleskom. Nadchol ich viac ako tisíc divadelnými hrami. Žil iba pre úspech - a nemal byť na konci takého úspešného život spokojný? Keď sa blížila jeho posledná hodina, videl veci odrazu inakšie. Ale ošetrujúci lekár mu plný obdivu povedal: „Môžete zomrieť šťastný. Svet na vás nezabudne, vojdete do dejín ako veľký človek." „Pán doktor," povedal zomierajúci, „teraz už uznávam, že pred Bohom je iba ten veľký, kto má dobré srdce. Ako rád by som teraz dal všetky úspechy svojho života za to, aby som mohol urobiť o jeden dobrý skutok viac."
Nečakajme na koniec svojho života ako tento spisovateľ, ktorý si uvedomil, že dobrý skutok je viac ako svetská sláva. Nečakajme lebo nemusíme mať takú milosť ako mal on. Láska je ako oheň. Dôležité je, aby nevyhasol. Preto treba vždy čosi spaľovať. Predovšetkým naše sebecké „ja". Lebo kto miluje, zameriava sa na druhého: na Boha tým, že plní jeho vôľu, na blížneho tým, že mu pomáha. Ak sa na zapálený oheň, hoci maličký, prikladá, raz sa môže zmeniť na veľký plameň. Plameň lásky, pokoja a všeobecného bratstva, ktorý Ježiš prišiel vrhnúť na zem. Amen.