Meditácia na 25.10.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota 29. týždňa v Cezročnom období | Lk 13,1-9
Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne." A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ‚Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?` On mu odvetil: ‚Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.`"
Nepodceňovať pokánie. Právom od nás Boh žiada konať pokánie.
Nie je úsmevné, ako si často nahovárame o svojej dokonalosti. Prečo sa staráme do vecí a udalostí, do ktorých nás nič? A čo naša spása? Celý rok je čas, aby sme robili pokánie. Prečo? Že nie je aktuálne či moderné?
Ježiš aj ku nám hovorí: „Ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete" (Lk 13,5). Lukáša nám predstavuje Ježišov komentár k dvom historickým faktom. Prvým z nich bolo povstanie niekoľkých Galilejčanov, ktoré bolo krvavo potlačené Pilátom. Druhým bolo zrútenie veže, ktoré malo za následok osemnásť obetí. Dve tragické, avšak rozdielne udalosti: jedna spôsobená človekom, tá druhá bola nehoda. Podľa vtedajšieho myslenia bol ľud presvedčený, že nešťastie postihlo obete kvôli nejakej ich veľkej vine. Ježiš naopak, hovorí: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ... tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema" (Lk 13,2-4)? V oboch prípadoch uzatvára: „Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete" (Lk 13,3.5).
Hľa, záver, ku ktorému chce Ježiš priviesť svojich poslucháčov: nevyhnutnosť obrátenia. Nepredkladá ho v poučkách morálky, ale veľmi reálne, ako jedinú vhodnú odpoveď na udalosti, ktoré privádzajú do krízy ľudské istoty. Skutočná múdrosť spočíva predovšetkým vo vedomí nedokonalosti existencie a prijatí postoja zodpovednosti: konať pokánie a zlepšovať svoj život. Kristus pozýva odpovedať na zlo predovšetkým precíznym spytovaním svedomia a snahou o očistenie vlastného života. Inak - hovorí - zahynieme, zahynieme všetci tým istým spôsobom. Dôležité je, zapamätať si, že obrátenie víťazí nad zlom v jeho príčine, ktorou je hriech, aj keď nie vždy sa dokáže vyhnúť jeho následkom.
Prosme najsvätejšiu Máriu, nech nám pomôže pochopiť, že konať pokánie a napraviť svoje správanie, nie je jednoduchým moralizmom, ale najúčinnejšou cestou k zlepšeniu seba a spoločnosti. Vyjadruje to veľmi dobre tento múdry výrok: Zapáliť zápalku je hodnotnejšie ako preklínať temnotu. Možno sa pýtať, prečo Boh hneď nereaguje na zlo človeka, prečo hneď netrestá tých, čo páchajú hriech? Odpoveď je jasná. Boh miluje hriešnika, a chce, aby človek opustil svoj hriech. Boh rešpektuje slobodu človeka. Boh však trestá, ak nie na zemi, tak po smrti isto, pretože je Spravodlivý Boh. Raz žiaden hriešnik nebude sa môcť vyhovárať, že nemal čas sa vrátiť keď poblúdil. Uvedomujeme si, že Boh nás miluje. Očakáva od nás spoluprácu na diele spásy. Zaangažovanie sa počas celého roka
Zablúdiť je ľudské, ale vrátiť sa je hrdinské. Vypozorovať čím skôr, svoj nesprávny smer. Bohu milé je zanechať hriech a vykročiť na cestu spásy. Stále je čas, rozhodnúť sa prestať blúdiť, vrátiť sa na cestu bezpečnú, istú, cestu, ktorá vedie k Bohu. Amen.