Meditácia na 29.10.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda 30. týždňa v Cezročnom období | Lk 13,22-30
Koľko bude spasených? Nie je nám potrebné vedieť počet spasených.
V dnešnej technickej dobe je nemysliteľné, aby sme podcenili štatistické údaje. Tie pomáhajú riešiť mnohé úlohy. Už v Starom zákone čítame o sčítaní ľudí s rôznym ohlasom, dokonca s Božím trestom. Ľudia sú aj zvedaví.
O tom hovorí aj otázka neznámeho človeka zo zástupu pre Ježiša: „Pane, je málo tých, čo budú spasení" (Lk 13,23)? Pýtať sa je správne. Pýtať sa však rozumne. A odpovede? Otázka adresovaná Ježišovi musela byť šokom pre mnohých Židov. Židia boli totiž presvedčení, že stačí byť Židom a spásu majú istú. Pohanov vylúčili zo spásy. Ježiš viackrát hovorí, že o Božie kráľovstvo človek musí bojovať a len „násilníci sa ho zmocňujú" (Mt 11,12). Samotná otázka prezrádza, že nie je možné získať Božie kráľovstvo automaticky. Ježiš počuje otázku, ale neodpovedá hneď a priamo. Vie, že keby dal akúkoľvek odpoveď, vyvolalo by to množstvo ďalších otázok nepotrebných a neuspokojujúcich. Ježišova odpoveď je v troch výrokoch: o „tesnej bráne", o „zamknutých dverách" pred pannami a o „pripustení" všetkých národov do Božieho kráľovstva. Dôležitejšia vec, ako otázka počtu spasených, ktorý pozná len Boh, je spása toho, kto otázku kladie. Tomu Ježiš hovorí: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou... Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť" (Lk 13,24).
Jestvuje akási brána do neba, ktorá je otvorená pre všetkých. Všetci sú pozvaní cez ňu prejsť. Nejde teda o bránu podobnú do miest či palácov, môže to byť prirovnanie aj k priesmyku, ale tu ide o duchovnú bránu. Boh nikoho nevylučuje. Naopak. Boh si praje, aby každý človek touto bránou prešiel. Bránou však prejde ten, kto zachová Božie príkazy, pretože „viera bez skutkov je mŕtva" (Jak 2,26). Skutky človeka, to je cesta. Človek má povinnosť Boha počúvať, milovať a plniť jeho vôľu. Človek sa nemá dať zviesť výhodami, falošnou filozofiou, zlým príkladom iných. Taká cesta a brána vedie do zatratenia (porov. Mt 7,13). Byť vždy pripravený pre prípad smrti. Taký spôsob života si vyžaduje mnoho síl. Nik nebude skúšaný nad jeho vlastné sily. Znechutenie, lenivosť budú najčastejšou prekážkou ľudí, že nebudú môcť bránou prejsť. Ježišove slová nie sú proti nikomu. Každý človek je sám sebe strojcom svojho šťastia nielen na zemi, ale aj na celú večnosť. Spása je tak vážna vec, že by nikým nemala byť podcenená, odkladaná, ale naopak. Boh každého človeka stvoril na svoj obraz, čiže každý človek bude súdený podľa toho, ako svojím rozumom a vôľou odpovedal na Boží hlas. Ježiš o tom učí v podobenstve o múdrych a nerozumných pannách (porov. 25,1n). Každému Boh učil čas skúšky. Smrti ako bráne sa človek nemôže vyhnúť.
Áno, mnohí rezignujú. Vernosť a vytrvalosť Kristovi sa vypláca. Amen.