Meditácia na 02.11.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
31. nedeľa v Cezročnom období - Všetkých verných zosnulých
Večné zatratenie
Chicagský kardinál Jozef Berranrdín, ktorý bol vážne chorý, mal rakovinu, a lekári mu dávali niekoľko týždňov života, vyhovel poslednej vôli viacnásobného vraha - 44 ročného Raymonda Lee Stewarda, ktorý bol odsúdený na trest smrti, aby s ním prežil posledné hodiny. Odsúdený vrah mal preto také prianie, že chcel posledné hodiny prežiť s človekom, ktorý tiež očakáva skorú smrť. Kardinál strávil s odsúdeným jednu hodinu. Modlil sa s ním a čítal mu zo Svätého písma. Kardinál vyhlásil, že odsúdený ľutoval svoje zločiny. (Světlo, č. 40, 1996 Olomouc)
Koľko ľudí dnes tak žije, že slovom i skutkom popiera "večné zatratenie". Sviatok našich zomrelých, ktorí už buď požívajú večnú odmenu v Božom kráľovstve za svoj život na zemi, alebo ešte trpia v očistci a my im pomáhame... zastavme sa pri myšlienke, o ktorej sa veľmi málo medzi nami rozpráva a aj málo káže. O večnom zatratení. Keď sa dnes nehovorí a nekáže o pekle, a že "to vyšlo z módy", to neznamená, že peklo neexistuje a že Spravodlivý Boh netrestá peklom. Ježiš v podobenstve o desiatich pannách, tým ktoré boli ľahostajné, spoza zatvorených dverí hovorí: „Veru, hovorím vám: Nepoznám vás" (Mt 25,12).Keď Ježiš rozpráva o pozvaní na svadbu, je to radostné pozvanie. Na podklade radostného pozvania dáva Ježiš vážnu radu, aby sme boli vždy pripravení. Slávnosť sa začína z večera. A preto každá má so sebou lampu. Ako priateľky nevesty čakajú na ženícha, aby si priateľku odprevadili. Ženích nepricházal a oni zaspali. Keď sa strhol krik, že ženích prichádza, piatim nemúdrym lampy dohárali. Pokiaľ odišli zaobstarať si olej do nádob, ženích prišiel, dvere sa zatvorili a nepomáha ich volanie. Dostáva sa im a nám vysvetlenia: „Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny" (Mt 25,13).
V evanjeliach nachádzame nielen výzvu "bdieť", ale aj vysvetlenie o jestvovaní pekla, stavu zatratenia, odvrhnutia, miesta múk a bolestí bez konca. Ježiš v podobenstve o "boháčovi a Lazarovi" o zatratení hovorí: „Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazara v jeho lone" (Lk 16,22-23). Dozvedáme sa o pekle a utrpení. Ako hovoríme o nebi, o stave a nie mieste a čase, tak hovoríme aj o pekle, nie ako o mieste a čase, ale o večnom zatratení. Nemôžeme sa spoliehať len na Božie milosrdenstvo a odvolávať sa na kajúceho lotra, pretože nevieme ani dňa a ani hodiny. Áno, rozhoduje chvíľa smrti, v akom stave sa nachádza duša človeka. Je potrebné pamätať, že milosť kajúcej smrti nemusíme od Boha dostať, keď sme inými milosťami v živote opovrhli. Zo slov Ježiša vieme, že po súde človeka už nebude možné prejsť zo zatratenia do neba a naopak. Buď bude výrok v podobe trestu alebo milosti. Odmena alebo trest. Večný život alebo večná smrť. Ježiš o tých, čo prídu na svadbu, čiže na stretnutie s Bohom - Sudcom, bez svadobného rúcha, bez stavu milostí, priateľstva s Bohom hovorí: „Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?" On onemel. Tu kráľ povedal: „Zviažte mu ruky a nohy a vyhoďte ho von do tmy, tam bude plač a škrípanie zubami" (Mt 22,12-13). Ježiš hovorí nielen o zavrhnutí, ale aj o následnom treste, teda náplni zatratenia. Hnev a nenávisť bude stravovať po celú večnosť zatrateného a nebude si môcť pomôcť. Ježiš hovorí aj o ohni v podobenstve o kúkoli. Ku kúkolu na roli prirovnáva tých, ktorí sa dopúšťajú pohoršení. Hovorí: „A tých, čo pášu neprávosť, hodia ich do ohnivej pece" (Mt 13,42). Poukazuje na veľkosť bolesti, ktorú budú trpieť po celú večnosť.
Je to memento, aby človek zanechal hriech a začal žiť podľa vôle Božej. Blahoslavený Svätý Otec Ján Pavol II. v knihe "Prekročiť prah nadeje" hovorí, že všetci sa musíme ukázať pred Sudcom Kristom, aby každý dostal odmenu za to, čo urobil vo svojom živote, či to bolo dobré alebo zlé. Sú niektorí teológovia čo tvrdia, že peklo existuje, ale je prázdne. Ježiš sa však o Judášovi vyslovil ako o synovi zatratenia. Iní špekulujú, že slovo večnosť znamená, pokiaľ je slnko na nebi. Falošne učia, že raz bude koniec pekla a bude len nebo. Zabúdajú, že Boh je večný, teda mimo času a u neho je všetko teraz. To by znamenalo, že aj tí, čo dnes nenávidia Boha a zomierajú v nenávisti s Bohom, potom by mohli byť aj vo večnosti s Bohom v jeho kráľovstve a Boha nenávidieť ďalej?
My veríme a hlásime sa k učeniu Cirkvi o očistci. Stave, kde duša človeka má nádej, že obsiahne stav blažena pre zásluhy Ježiša Krista, ale pretože na zemi nevykonala zadosť za svoje hriechy, skôr ako príjme účasť v Božom kráľovstve so spravodlivým Bohom, musí dôjsť najprv k očisteniu, odpykaniu následnkov za jej hriechy. Boh je vždy ochotný nám odpustiť, pokiaľ žijeme, keď sa k nemu obrátime s ľútosťou za svoje hriechy. Kto však zotrváva v zatvrdlivosti, neprijíma odpustenie, pácha hriech proti Duchu Svätému a ten mu bráni získať odpustenie a nemôže dostať proti svojej vôli odpustenie. Nechce odpustenie a preto ho nemôže dostať.
V cirkvi poznáme viaceré zjavenia, ktoré k našej viere nie sú podstatné, keď svätci a vizionári mali mystické skúsenosti s mocnosťami zla. Sv. Arský farár Ján Vianney bol prenasledovaný diablom, keď mali prísť na spoveď väčší hriešnici. Panna Mária vyzývala sv. Bernardetu Soubirousovú v Lurdoch a Ferka Hiacintu a Luciu vo Fatime, aby sa modlili za tých, čo urážajú Boha, aby sa nedostali do pekla. Svätí pristupujú k zatrateniu v zmysle slov:„Ak ťa zvádza na hriech tvoja prvá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla" (Mt 5,30). Spomeňme si na sv. Máriu Goretti mučnicu čistoty.
Aj keď tých, čo verejne a otvorene popierajú peklo, neveria v existenciu pekla je veľa, oveľa viac je tých, ktorí žijú v hriechu a odkladajú s pokánim. Odkladať na neskorší čas pokánie, podceňovať hriech, vyhovárať sa, že ten hriech, ktorý práve pácham, nie je až taký, aby som zaň mal po celú večnosť byť zatratený, je veľkým nebezpečenstvom a varovne znejú slová: „Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny" (Mt 25,13). Cirkev nestraší peklom. Dnes, keď kazatelia nerozprávajú o dyme, ohni, síre, kvílení a mukách... - to neznamená, že peklo nie je, naopak. Čím viac si uvedomujeme veľkosť lásky Ježiša Krista, tým viac si uvedomujeme potrebu bojovať proti hriechu, chrániť sa každej urážky Boha. A nielen to, ale práve naopak nezotrvávame v stave hriechu a často si vzbudzujeme dokonalú ľútosť, čiže uvedomujeme si bolesť duše nad spáchaným hriechom.
Je potrebné venovať pozornosť aj učeniu rôznych východných náboženstiev. Svoje učenie často šíria na prvé počutie v príjemných slovách, ale falošnou pre kresťanstvo nepriateľnou filozofiou. Sú to najmä hinduizmus a budhizmus, ale aj iné náboženstv a hnutia, ktoré hlásajú, že človek sa má vyhnúť utrpeniu. Vieme, že v kresťanstve utrpenie zohráva dôležité miesto aj v boji proti zatrateniu. Vo východných smeroch sa hovorí o sťahovaní duší alebo prevteľovaní. Zavrhujú naše učenie o pekle. A práve aj to je príčinou niektorých odpadov. Hovoria, že duša sa po smrti dostáva do iného tela - a to buď do formy nižšej, ako zvieraťa, v Indií vo veľkej úcte sú kravy, alebo sa dostávajú do vyššej formy, vyššieho spoločenského postavenia - a to podľa toho, ako dobre žili svoj život. Dá sa potom hovoriť o akomsi kolotoči duše a jej neustáleho prevteľovania. Táto cesta trvá tak dlho, pokiaľ sa duša nedostane do nirvány. Tento spôsob pozerania na spásu svojej duše vedie človeka k tomu, že sa snaží sám od seba o vlastnú dokonalosť. Najmä v poslednom čase rastie počet tých, čo vôbec neveria v peklo, ale i tých čo vyznávajú peklo ako vrchol svojho šťastia "satanisti". To nás vedie k tomu, aby sme poznali Pravdu a si ju zamilovali.
Niečo nám môže napovedať príklad: Kosroes, kráľ Perzie, sa po ťažkej chorobe náhle uzdravil. Zavolá si svoji radcov a povedal im: „Rád by som od vás počul, akú máte o mne mienku. Bez obáv povedzte pravdu. Každému za to darujem cenný drahokam." Jeden za druhým prichádzali radcovia a peknými slovami prednášali prehnané chválospevy. Keď prišiel rad na múdreho Elaima, ten povedal kráľovi: „Kráľ môj, ja by som radšej nič nepovedal, lebo pravda sa nedá kúpiť." „Dobre," povedal kráľ. „Ja ti nič nedám a tak môžeš svoju mienku slobodne povedať." Elaim povedal: „Kráľ, chceš vedieť čo si myslím? Viem o tebe, že si človek s mnohými chybami a slabosťami. Si presne taký, akí sme my všetci. Tvoje chyby sa však pokladajú za väčšie. Celý národ stená pod ťarchou daní. Myslím, že mrháš peniazmi. Staviaš zbytočné paláce a naviac vedieš vojny." Keď to kráľ počul, zamyslel sa. Každému radcovi daroval drahokam, ako sľúbil. Elaima však vymenoval za svojho kancelára. Na druhý deň za kráľom prišli radcovi a hovorili: „Pane, náš kráľ, obchodníka, ktorý ti predal drahokamy, daj obesiť. Kamene, ktoré si nám daroval, sú falošné." -„Viem o tom," hovorí kráľ. „Sú práve také falošné, ako aj vaše chvály na mňa."
Memento pre nás. Ježiš hovorí o našej večnosti pravdu, hoci je veľmi ťažká. Kto prijíma inú pravdu ako učí Ježiš, ten sa raz presvedčí o svojej životnej tragédií, večnom zatratení. Amen.