Meditácia na 03.11.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok 31. týždňa v Cezročnom období | Lk 14,12-14
Kto stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. Sila odpustenia.
Viete si predstaviť svoj život bez odpustenia? Ako by to vyzeralo, keby sme boli hneď odsúdení za každý svoj spáchaný hriech...?
Počuli sme napomenutie pre farizejov: „Keď chystáš hostinu, pozvi chudobných... a odmenu dostaneš" (Lk 14 21,13-14). Hostina sa vždy považovala za niečo extra. Byť pozvaným na ňu je aj dnes dôkaz uznania, pocty, prajnosti... Ani dnešný svet nie je bez farizejov a taktiež v ňom nechýbajú novodobí „chudobní, mrzáci chromí či slepí".. Nikto na tomto svete nie je dokonalý. Nikto nemôže povedať, že už na sebe nemá čo vylepšiť. To tvrdia aj novodobí farizeji. Dáte mi za pravdu, že mnohí z nás už boli posudzovaní alebo odsudzovaní, či pre výzor tváre, životný postoj alebo len tak na prvý pohľad. Mahatma Gandhi pri jednej príležitosti, keď sa ho pýtali, prečo sa nestal kresťanom, povedal: „Keby nebolo kresťanov, už dávno som kresťanom." ...namiesto toho hlásajú náuku odsudzovania a posudzovania. Kamarátka hovorí kamarátke, s tamtou sa nedávaj do reči, lebo ona je taká alebo taká. Manželia sa jeden na druhého sťažujú pred svojimi priateľmi, on je taký, ona je taká. Keď niektorí z týchto ľudí stretnú v meste na ulici bezdomovca, v duchu si povedia, tak mu treba, veď si za to môže sám. Ešte aj v kostole niektorí zazerajú jeden na druhého a sami pre seba hovoria, ako sa tento opovažuje vkročiť do kostola, aká drzosť, veď toľko zla popáchal, ten tu nepatrí. Čakám od Boha odmenu? Za čo? Za reči? Za postoje? Sv. Pavol vo svojom liste píše: „Preto kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol" (1Kor, 10,12). Otec má z týchto hriešnikov veľkú radosť.
Môžeš uviesť mená najväčších zločincov sveta, mená tyranov, ktorí sa brodili v krvi, katov miliónov kresťanských mučeníkov prvých storočí a pýtaj sa katolíckej Cirkvi: „Boli zavrhnutí?" A odpoveď: „To je v Božích rukách." Určite poznáte staré slovenské príslovie: „Radšej hamovať ako banovať." To platí aj pri vynášaní súdov o našich blížnych.
Ako ilustrácia nám môže poslúžiť životný príbeh istého rímskeho kňaza, ktorého ľud nazýval "svätcom" a ktorý konal zázraky. Raz sa pokúšal obrátiť istého zločinca, ktorý bol odsúdený na smrť. Všetko bolo márne. Tri dni ho prosil, využil všetky svoje schopnosti, len aby nezomrel nezaopatrený, ale márne. Zločinec preklínal ďalej a cynicky odmietal spoveď. Kňaz šiel za ním až na popravisko. I tu ho odmietal. Kňaza nakoniec prešla trpezlivosť a zvolal: „Ľudia, poďte sem a pozrite sa, ako umiera hriešnik"! Aké následky mal tento výkrik? Po 40-tich rokoch bol obnovený proces vyhlásenia za blahoslaveného tohto kňaza. Boli dokázané zázraky, ktoré vykonal, a predsa nebol vyhlásený za svätého, a to pre slová, ktoré vtedy vyriekol, lebo tieto slová neboli hodné svätca, ako aj našej svätej viery.
Buďme hodní našej viery. Tešme sa každý deň z toho, že môžeme opäť a opäť vracať, čo sme od Boha dostali. Amen.