Meditácia na 04.11.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Utorok 31. týždňa v Cezročnom období | Lk 14,15-24

Jeden zo spolustolujúcich povedal Ježišovi: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve." On mu povedal: „Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí. Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: ‚Poďte, už je všetko pripravené.` A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal: ‚Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!` Druhý povedal: ‚Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!` A ďalší povedal: ‚Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.` Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: ‚Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!` A sluha hlásil: ‚Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.` Tu pán povedal sluhovi: ‚Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom. Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.`"

Pozvanie. Ako pristupujeme k Ježišovmu pozvaniu?

Na dôležitú slávnosť treba mať pozvánku. Niekedy na ňu netrpezlivo čakáme. Ježiš ku každému z nás hovorí: „Blažený každý, kto bude mať účasť na hostine v Božom kráľovstve." (Lk 14,15). Pomocou ľudských slov nevieme tak ľahko vyjadriť spoločenstvo Boha s jeho ľudom. Preto Sväté písmo, aby zdôraznilo hodnotu spasenia, plnosť šťastia a radosti, ktorá plynie z tohto spoločenstva, používa obraz hostiny. Božie kráľovstvo je prirovnané k hostine, na ktorú mnohí odmietnu prísť, takže hostiteľ musí pozvať pochybných hostí, aby naplnil svadobnú sieň.

Podobenstvo o svadobnej hostine má dve časti: pozvanie (22,1-10) a odmietnutie (22,11-13).
V židovskej a rannej kresťanskej literatúre sa Božie kráľovstvo často prirovnáva k hostine. Ježišovo stolovanie s mýtnikmi a hriešnikmi, a najmä posledná večera s jeho učeníkmi symbolizujú, aký bude život v Božom kráľovstve. Použitie obrazu svadobnej hostiny k učeniu o Božom kráľovstve je súčasťou tradície. Význačným motívom podobenstva, ktoré sme si vypočuli, je pozvanie. Niektorí prijímajú kráľovo pozvanie, iní nie. Boh prostredníctvom svojich služobníkov, Ježiša a jeho učeníkov, vyslovuje svoje pozvanie. Tí, pre ktorých sa najviac hodilo - židovskí vodcovia, ho odmietli a dokonca násilne zaobchádzali s poslami. Preto bolo pozvanie ponúknuté ľuďom vonku na cestách a tí ho prijali. Táto skupina predstavovala ľudí na okraji spoločnosti v Izraeli (mýtnikov a hriešnikov, ktorí prijali Ježišovo posolstvo). Toto podobenstvo je náčrtom dejín spásy z kresťanskej perspektívy. Nestačí byť povolaný - pokrstený, nestačí prijať pozvanie na svadobnú hostinu. Omnoho viac závisí na tom, ako budeme na konci pred Bohom vyzerať. Podobenstvo nám hovorí, že Boh chcel založiť spoločnosť, ktorá by žila s jeho synom Ježišom Kristom v takom vzťahu ako nevesta so svojim ženíchom.

Pán nám ponúka nepredstaviteľné dobrá a my ich odmietame a často správne nedoceníme. Pozvaní na svadbu predstavujú napr. tých, čo sú pohltení vo svojej aktivite tak, akoby Boha nepotrebovali. Boh stále znova a znova opakuje svoju túžbu zapojiť sa do láskyplného dialógu so stvoreniami, ktorý nadobudne definitívnu podobu v nebi. Odmietanie Božieho pozvania, spôsob života akoby v ňom Boh nebol dôležitý. Výhovorky ľudí z podobenstva sú v podstate rovnaké, aké aj dnes používajú niektorí ľudia. Pán však chce, aby sa jeho dom zaplnil. Nikdy nerezignuje zo svojho spásneho úsilia. Nikto nie je vynechaný z Božieho plánu spásy. Ale človek, ktorý sa rozhodne ignorovať Pánom ponúkané pozvania, vylučuje sám seba.

Svadobná hostina z evanjelia očakáva aj dnes všetkých pozvaných. Ježiš pod spôsobom chleba a vo svojej darujúcej sa láske, opätovne vyslovuje svoje pozvanie. Nenúti, ale čaká na našu odpoveď. Boh neustále hľadá spôsob, ako sa ku každému priblížiť. Eucharistia a jej časté prijímanie sú pre nás istotou, že kráčame po správnej ceste k večnej svadobnej hostine. Amen.

YT | GTV