Meditácia na 11.11.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok 32. týždňa v Cezročnom období | Lk 17,7-10
✿ neprehliadnite novinky ✿ viac o VIERE sa dozviete tu
Starosť. Primerane veku a iným hodnotám venovať pozornosť svojej viere.
Jeseň je časť roka, kedy nielen zberáme úrodu, ale ju aj hodnotíme. Budúca úroda začína na jeseň. Kto nič nepodcení, má nádej na bohatú úrodu. Je čas, aby sme spolu s apoštolmi povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru" (Lk 17,5).
Keď si uvedomíme, že viera je dar, ktorý dostávame od Boha bez toho, že by sme si ho zaslúžili, vynútili, že Boh nie je povinný nám dať tento dar. Uveriť v Boha, veriť v Boha je ťažká a vôbec nie jednoduchá a nenárodná záležitosť. Na druhej strane, dar viery môže vo väčšej miere vlastniť mladý človek, ktorý začína užívať rozum a slobodnú vôľu, ako starší človek, prípadne s akademickým titulom. Odpoveď Pána Ježiša hovorí o tom, že viera je sila, ktorá dokáže veci nemožné. Nedá sa tomu tak rozumieť, že viera by len tak jednoducho umožnila premôcť prírodné zákony podľa našich prianí, prípadne že by poslúžila len k pobaveniu, zábave. Boh od nás žiada, aby sme mu uverili, prijali ho vo svojom živote, verne plnili a zachovávali jeho slová. K tomu nás Boh obdaril rozumom, slobodnou vôľou a posiela nám učiteľov, vodcov, dáva znamenia, oznamuje prostriedky. Vzrast viery sa nezaobíde bez zápasov, nakoľko nesieme následky dedičného hriechu. Nik z nás sa nevyhne bojom a zápasom so zlom. Každý sme skúšaný, pokúšaný, ale nemusíme sa prehnane báť. Dôvera v pomoc Božiu nám pomôže zvíťaziť. V sile viery dokážeme zvíťaziť. Viera je základ a ak základ bude slabý, tak pri uskutočňovaní ťažkých nárokov, ktoré sú na nás kladené neobstojíme.
Aj my máme volať k Bohu: „Daj nám väčšiu vieru" (Lk 17,5)! Je to múdra prosba. Aj my, tak ako apoštoli, si uvedomujeme, čo nám môže dať Boh, ktorý chce šťastie človeka. Máme prosiť o dlhý život, o zdravie, o bohatstvo, slávu? Iste nie! Toto je dočasu. Boh je cieľ každého človeka. Boh sa nedá oklamať. Boh si právom vyžaduje, aby sme nielen prijali ho ako svoj cieľ, zmysel života, ale aby sme na jeho dary odpovedali primerane darmi, ktoré nám daroval a tak rástli v láske k nemu. Nemôžeme sa uspokojiť s vierou, ktorú sme mali pri prvom svätom prijímaní, či sviatosti birmovania. Ako nám Boh dáva dary, telesný či intelektuálny rast, tak nám dáva aj dary na vzrast našej viery. Rast svojej viery je závislý na našej spolupráci s Bohom. Veľkosť svojej viery poznávame po dielach, ktoré konáme. Kto spolupracuje s Bohom, primerane si plní svoje povinnosti. Rovnako si uvedomuje, že bez Božej pomoci vzrast viery nie je možný. Preto nemôžeme povedať, že veríme a nemodlíme sa, nechodíme do kostola, nepristupujeme ku sviatostiam. Boh ustanovil Cirkev, ju vedie, a skrze ňu sa nám dostáva náuky i prostriedky na udržanie a rast viery.
Je na mieste, je čas, aby sme prehodnotili svoju vieru. Či je primeraná nášmu veku, životným okolnostiam, prostriedkom a milostiam čo sme dostali od Boha ako dar. Výhovorky nie sú na mieste. Amen.