Meditácia na 14.11.2014
Meditácia Ľubomíra Stančeka
Piatok 32. týždňa v Cezročnom období | Lk 17,26-37
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka. Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých. Podobne ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali, ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili. Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka. Kto bude v ten deň na streche a veci bude mať v dome, nech nezostupuje vziať si ich, a kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad. Spomeňte si na Lotovu ženu. Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho. Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý a druhý sa ponechá. Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá." Oni sa ho opýtali: „Kde, Pane?" On im povedal: „Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly."
Syn človeka ešte raz príde. Očakávajme svoje stretnutie s Ježišom.
Mnohým ich smrť znie cudzo, vzdialene. Prečo? Tým, že na ňu myslíme získavame, nič nestrácame. Smrť je u každého z nás istá. Lukáš v dnešnom evanjeliu nám hovorí čosi veľmi vážne: „Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho" (Lk 17,33). Lukáš poukazuje Židom, ale i nám, na niektoré udalosti z milostí, o ktorých vedeli, napríklad doba Noema. Druhé upozornenie je rovnako známe a veľmi poučné: „Podobne ako to bolo za dní Lota. ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili,...a všetkých zahubili" (Lk 17,28-29). Obe udalosti hovoria len o záchrane čistých a verných Bohu. Boh si vždy nájde pre svojich verných záchranu. Kto Bohu zostane verný, nemusí sa báť. Človek nebude môcť zísť zo strechy. Nebude sa môcť vrátiť ani z poľa domov. A ešte viac to zdôrazní, keď poukáže na Lotovu ženu. Stačil jeden okamih, jedno pootočenie a bola potrestaná. Takto to bude aj pri príchode Syna človeka na tento svet pri parúzii.
Žime tak, akoby sa to malo stať už teraz, a nie o hodinu, zajtra... Hoci žijeme v priestore, hovoríme o výške, šírke, dĺžke, hĺbke a podobne. Nepýtajme sa, kde sa má odohrať posledný súd. Pán Ježiš nám odpovedá, že na mieste nezáleží. Ako supy si nájdu svoju korisť, nech je kdekoľvek, tak aj Boží súd nájde ľudí na ktoromkoľvek mieste. Nik mu neujde. Toto nás má viesť k tomu, aby sme nie v strachu, ale v radosti a v nádeji čakali na tento okamih. Veriaci kresťan sa nebojí, keď žije v spojení s Kristom, ani dňa, ani hodiny svojej smrti, ani posledného súdu. Aj keď cítime bázeň, našou vzpruhou a istotou je sám Kristus. Veď Pán Ježiš sľúbil: „Každého kto ma vyzná pred ľuďmi.." (Lk 12,8-9). Zároveň cítime, že nič dobré tu na zemi nám Boh nezakázal. Život na zemi máme chápať ako niečo krásne, ale pritom máme dať aj Bohu to, čo mu právom patrí.
Ľudia často zle chápu život a držia sa zlého hesla starých Rimanov: „Carpe diem!" - „Uži dňa!" Toto heslo priviedlo rímsku ríšu k zničeniu. A takto chápaný život privedie aj človeka k osobnému zničeniu i pre večnosť. Pre nás však platí: Uži si života, ale neurážaj, netup svojho Boha! Daj Bohu, blížnemu i sebe to, čo si praje Boh, čo nám najmä cez svojho Syna prikázal plniť. Amen.