Meditácia na 15.11.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota 32. týždňa v Cezročnom období | Lk 18,1-8
MODLITBA - ROZPRÁVAŤ SA S BOHOM
Ježiš rozpovedal svojim učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Obráň ma pred mojím protivníkom.` Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: ‚Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.`" A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?"
Vytrvať v rozhovore s Bohom. Čo je ťažšie ako sa modliť, či nemodliť sa?
Priviezli babičku na oddelenie intenzívnej starostlivosti. Stále pohybovala perami. Po niekoľkých hodinách si sestra priložila ucho k perám babičky. Hoci s babičkou nedalo sa komunikovať, neodpovedala na otázky personálu, zdravotná sestra počula tiché slová modlitby. Babička sa modlila. Kto ju poznal, vedel a mnohí z jej okolia si to medzi sebou aj nahlas povedali: "Ako to dokáže uniesť vo svojom živote táto žena. Keď nosila pod srdcom piate dieťa, muža jej v lese zabil strom. V tom roku vyhoreli. Starala sa už vtedy o svokra, ktorý bol pripútaný na posteľ. A táto žena sa nikomu nesťažovala. Našla si čas aj na svätú omšu aspoň jednu dve v robotné dni týždňa. Deti boli čisté, slušné, dala ich do škôl... Keď sa povydávali a poženili, starala sa o vnúčatá. Veľa toho nenahovorila, ale v jej rukách často videli ruženec. Nik jej v živote nepovedal škaredé slovo. S nikým sa nehnevala. Nikto jej nedokázal niečo odoprieť, keď o niečo poprosila." Na tretí deň na oddelení intenzívnej starostlivosti tak ticho ako žila, ticho zomrela, len prestala pohybovať perami.
Modlitba. Čo sa skrýva za týmto slovom? Čo všetko vieme o modlitbe? Čo naša modlitba? Aj dnes aktuálne otázky.
Evanjelista sv. Lukáš napísal: „Ježiš povedal učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať" (Lk 18,1). Text evanjelia hovorí o posledných veciach sveta, na ktoré je potrebné sa pripraviť - a to modlitbou. Mýlili by sme sa, keby keď by sme tvrdili, že sa máme len modliť od rána do večera a byť stále na kolenách. To však neznamená, že v našom živote by nemala mať miesto pravidelná, zbožná, sústredená vytrvalá, modlitba rôzneho druhu, obsahu, na každom mieste kde žijeme. Náš život má byť skutočne dôverný rozhovor s Bohom. Modlitba učí láske k Bohu, blížnemu i k sebe samým. Na postave sudcu, ktorý nie je pohan, ale Žid, nepraktizujúci vieru, ktorý žije ako keby nikdy nemal po smrti predstúpiť pred svojho Boha Sudcu. Nezaujímali ho ani spravodlivosť, ani verejná mienka, vynáša nespravodlivé rozsudky, nezaujíma sa o utláčaných. Druhá postava evanjelia, vdova - predstavuje biedu, bezradnosť, je osamotená a vykorisťovaná. Vdova je však vytrvalá a neústupná. Sudcovi nedá pokoja, kým ho neprejde trpezlivosť. Sudca aj keď nie v záujme spravodlivosti, ale aby mal od vdovy pokoj, ujíma sa jej sporu.
Podobenstvo je naším poučením. Keď nespravodlivý človek vyhovie dotieravej vdove, o čo viac spravodlivý a dobrý Boh presadí spravodlivú vec svojich verných voči ich nepriateľom. Je pravdou, že dnes mnohí sa nemodlia. Málo sa modlíme. Kvalita modlitby upadá. A predsa modlitba patrí do nášho života aspoň tak, ako dýchame. Vieme, že telo potrebuje kyslík a duša by nemala nepotrebovať modlitbu? Nepochybujeme o správnej ľudskej životospráve a životosprávu duše by sme mali podceniť? Modlitba dobíja nebo. Amen.