Meditácia na 20.11.2014
Meditácia Ľubomíra Stančeka
Štvrtok 33. týždňa v Cezročnom období | Lk 19,41-44
Keď sa Ježiš priblížil k Jeruzalemu a zazrel mesto, plakal nad ním a hovoril: „Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam. Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán, zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia."
Ježišove slzy
Povzbudiť veriacich, aby otvorili svoje srdcia a tak nechali Ježiša konať. Podľa svätého Ireneja: „Božou slávou je živý človek, lebo skutočným životom človeka je videnie Boha." V evanjeliách môžeme zachytiť niečo z toho `videnia Boha`, lebo práve tam môžeme pozorovať Krista ako príklad živého človeka. „Keď sa Ježiš priblížil k Jeruzalemu a zazrel mesto, plakal" (Lk 1941). Ježiš je najsvätejší muž, aký kedy žil, a pritom ho môžeme vidieť naplneného smútkom a žiaľom. Čo vyvolalo Ježišovi slzy? Mesto, ktoré tak veľmi miloval, ale ktoré nepoznalo to najdôležitejšie vo svoje histórii: príchod Mesiáša a jeho dary pre všetkých obyvateľov. Nedávame dôvod plakať Ježišovi nad naším hriechom a zanedbaním dobra?
Či sme nenechali niekedy čakať Pána na nás? Ak Ježiša nemilujeme, nemôžeme ho nasledovať. Spomeňme si, aký hnev prejavil Ježiš, keď vyhnal predavačov z chrámu (porov. Jn 2,13-17). Prečo sa bojíme svojich emócii, alebo prečo sa ich snažíme skryť? Keď nás Boh stvoril na svoj obraz, prehlásil, že všetko je dobré. Avšak rana prvotného hriechu priniesla so sebou rast sebectva, nezriadených vášní a nepriateľskej agresivity. Kvôli ľudskému hriechu sme všetci boli zranení vo svojom hľadaní lásky a všetci sme zakúsili, aké ničivé dokážu byť emócie. Aby sme sa ďalších zranení uchránili, vybudovali sme si celý komplex obranných mechanizmov a vnútorných opevnení. Naše neuzdravené rany a nenaplnené potreby stále ostávajú zamknuté v našom srdci. A napokon nás naše vnútorné hradby môžu uzavrieť v zatrpknutosti, v citovom chlade, osamelých a živých len akoby `napoly`. Boh však chce, aby sme žili naplno, aby sme mohli svetu svedčiť o zdravom, vyrovnanom kresťanskom živote. Chce nás oslobodiť, aby sme sa mohli slobodne radovať či žialiť, prejaviť hnev voči nespravodlivosti a preukázať lásku pre všetko pravdivé, správne a krásne vo svete.
Nabudúce, keď sa ocitnete v situácii, ktorá vyvolá citovú reakciu, nepopierajte svoje pocity, ani sa neodsudzujte, že nie ste dosť svätí. Naopak, prineste svoju reakciu pred Pána. Poproste ho, aby očistil vaše city a nechajte sa ním plne oživiť. Amen.