Meditácia na 28.11.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Piatok 34. týždňa v Cezročnom období | Lk 21,29-33
Ježiš povedal svojim učeníkom podobenstvo: „Pozrite sa na figovník a na ostatné stromy! Keď vidíte, že pučia, sami viete, že je už blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo. Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú."
Memento. Aj história učí múdro žiť a očakávať posledný deň.
Všetci si uvedomujeme už povedané: „Všetko do času, Pán Boh naveky." O tom hovorí aj úryvok evanjelia o konci sveta, o ktorom Pán Ježiš poznamenáva: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová nepominú" (Mk 21,33). V týchto slovách je pre nás zhrnuté posolstvo o zavŕšení sveta i nášho života. Sú to vážne slová a hovoria udalostiach a zmenách, aby nás vyburcovali k bdelosti, k neustálemu očakávaniu a pripravenosti. Na čo nesmieme zabudnúť, a čo si viac máme uvedomiť? Tieto slová hovoria o radosti, lebo hovoria o stretnutí s Tým, ktorý si nás vyvolil, ktorý nám prisľúbil, že uvidíme jeho tvár, najláskavejšiu tvár, tvár Syna človeka, láskavú Ježišovu tvár. Ježišove slová učeníkom hovoria o konci sveta, o udalostiach, ktoré koncu budú predchádzať. Vtedy druhýkrát príde „Syn človeka... s veľkou mocou a slávou" (Mk 13,26). Slávny príchod Kristov, ktorý očakávame, je pre nás oslobodením a spásou.
Toto Ježišovo posolstvo o konci sveta nás vedie k zamysleniu nad ľudským životom a dejinami ľudstva. Náš pohľad na život nech je preniknutý svetlom Ježišovej lásky. Kým príde ten deň a hodina, o ktorej nevie nik, ani anjeli v nebi (porov. Mk 13,32). Je správne konať. Vieme že, sú hodnoty života, ktoré, keď im venujeme viac pozornosti, stávajú sa obohatením pre nás. Všetci sme vyzvaní čestne, zodpovedne pracovať tam a kde nás chce mať Ježiš, aby sme sa neocitli v situácii:
Pred Boží súd predstúpil istý človek a dobrosrdečne vyznáva: „Pozri, Pane, zachovával som všetky tvoje prikázania, nič zlé som neurobil, nijakú nespravodlivosť, nijaký zločin. Pane, moje ruky sú čisté." „To je pravda, ale, žiaľ, sú i prázdne," odpovedal Najvyšší Sudca.
Náš život dá sa prirovnať k neustálemu volaniu: „Maranatha!" - „Príď, náš Pán!" My sa netrápime počítaním, kedy máš prísť. My žijeme tak, aby sme boli stále pripravení, či o polnoci, či nad ránom, či počas dňa. My žijeme ako v predsieni či v tieni večnosti. My nemáme dôvod na hystériu, ale na milosrdenstvo. Veríme, že druhý príchod bude iný ako bol v Betleheme. Vtedy prišiel ako neznámy. Teraz ho podľa Jeho slov očakávame, že príde s Božskou mocou, aby prevzal kráľovstvo nad tými, ktorí prijali pozvanie a pracovali na výstavbe jeho kráľovstva. Myšlienka na Kristov príchod u verných vyvoláva radosť a útechu, že budú spoludedičmi Božieho kráľovstva.
Môžeme povedať, že premýšľajúci námorník vo Freudovej novele pripravil na zmenu života. Myšlienka na večnosť na stretnutie s naším Bohom by mala byť podobná. Urobiť všetko preto, aby sme boli prijatí do Božieho kráľovstva. Už v prorok Daniel napísal: „Múdri sa budú skvieť ako jas oblohy a tí, čo mnohých priviedli k spravodlivosti, ako hviezdy na večné veky" (Dan 12,3). Amen.