Meditácia na 06.12.2017
Streda po 1. adventnej nedeli | Mt 15, 29-37
Ježiš prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol. Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela. Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste." Učeníci mu povedali: „Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?" Ježiš sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov?" Oni odpovedali: „Sedem a zopár rybiek." Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín.
Eucharistia pre našu dušu
Každý z nás určite pozná pocit hladu. Pocit, pre ktorého odstránenie človek vykonáva väčšinu svojich činností. Človek môže žiť bez strechy nad hlavou, bez akéhokoľvek finančného zabezpečenia, ale bez jedla – bez každodenného chleba môže prežiť najviac dvadsaťpäť dní, aspoň tak to uvádzajú vedci. V evanjeliu sme počuli o chlebe. Ježišovi prišlo ľúto zástupu, a preto: „Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupu" (Mt 15,36). Tak, ako zrno pšenice rastie v zemi, tak sa rozmnožovali chleby a ryby Božou silou, až kým sa všetci nenasýtili. Ježiš nekoná tento zázrak z nejakého tendenčného dôvodu, napríklad: aby zástupy ešte dlhšie zostali a počúvali ho, ale preto, že je mu ľúto zástupu, ľudia v tomto zástupe totiž už tri dni nejedli. Keby im dal peniaze, nikto by nemal dosť.
Príroda išla tak ďaleko, ako mohla, Boh zariadil ostatné. Účinok tohto zázraku na zástupy bol nesmierny. Nikto nemohol poprieť, že Ježiš má Božiu moc, dokázal to rozmnožením chlebov, a preto ho ľud ihneď chcel zvoliť za kráľa.
Veď si len predstavte, či by nebolo nádherne žiť v kráľovstve, kde by kráľ nasýtil každého, a to úplne zadarmo? Títo ľudia to pochopili, no škoda že len materiálne. Prišli na to, že Ježiš má Božiu moc a môže im dať chlieb. Oslavovali ho, no Ježiš ich opúšťa, pretože viac túžili po telesnom pokrme, ako po nebeskom. Nie sme aj my ako títo ľudia? Neprosíme mnohokrát Boha o rôzne zbytočne veci, ale o živý chlieb, ktorý nám ponúka nemáme záujem, a len z času na čas ho prijmeme, aby sme splnili to čo nám prikazuje Cirkev? Veď si len predstavte, žeby sme jedli len z času na čas, čo by to asi spôsobilo nášmu telu, ktoré zanecháme na tejto zemi a v prach sa obráti. Duša však, ktorú nikdy nestratíme a len ona nám zostane, dajme si pozor, aby sme ju nemali podvyživenú, alebo aby nebodaj nebola v takom hroznom stave, že ju dokonca odvrhne aj Boh, keď pred ním budeme stáť v deň posledného súdu.
Preto, skúsme sa hlbšie započúvať do Ježišových slov, kedykoľvek ich budeme počuť, aby sme mohli povedať: „Staň sa Ježiš mojím kráľom, no nie
preto, že mi dávaš tento pozemský chlieb, ale preto, že len Ty mi môžeš dať chlieb života, aby som už nikdy nemusel pocítiť hlad." Amen.